Začala si pozorne všímať jeho správanie,ale nijako obzvlášť sa nezmenilo.
Spomínaš si,že v piatok mám 24 - ku? hovoril som ti o tom, povedal jej. Takže piatok je ten deň, vytratí sa na celodennú smenu ( akože) a a bude si užívať s nejakou inou. No super. Ošiestej pred stanicou, asi vlakovou. Ak si zoberiem pol dňa volna, všetko v pohode stihnem. V piatok? 24- ka? No, mala som iné plány na piatkový večer . .. zahrkútala mu do ucha. Tak si ich budeš musieť preložiť na inokedy, sucho jej odpovedal. A možno si ich aj preložíme na NIKDY, pomyslela si. Veď ja ti ukážem,teš sa môj zlatý.
V utorok namiesto pravidelného prania išla do kina s kamarátkou.
Vo štvrtok večer keď nenašiel na vešiaku obľúbenú košeľu sa spýtal, Kde je tá tmavá košeľa? Tá, čo ju nosím k bledým menžestrákom? Je v koši na prádlo, zlatko. A ožehlila by si mi ju prosím ťa? Jasné,ale najprv ju musím zajtra oprať,ok? Ale ja som si ju zajtra chcel dať. Tak si daj nejakú inú,nie je to jedno? Do roboty? Dobre viem,že ti na tom záležalo,ale túto košeľu si na seba nedáš,miláčik.
V piatok už od piatej stála na stanici.Čierna parochňa, veľké dioptrické okuliare a veľká taška cez plece, na krku fotoaparát. Postávala pri stánku s občerstvením, odkiaľ mala výhľad na obe strany a nebola každému na očiach. Keby sa nejednalo o moje manželstvo,pokojne by som sa tým mohla živiť, myslela si. Nenápadne sa poobzerala okolo seba, musela byť totiž pripravená na každú eventualitu. Čo ak sa mal stretnúť zo sestrou,alebo s kolegyňou? Rozum jej hovoril,že ak by to bolo tak,určite by si nebral preto 24 hodinovú službu.
Keď príde, musím sa schovať,aby ma náhodou nezbadal,aj keď silne pochybujem. A keď príde ona,počkám ako sa situácia vyvinie, odfotím ich spolu a potom si to ten záletník zlizne.
O pol šiestej pomaly prešla ku kávomatu a dala si čiernu kávu s cukrom navyše - bolo treba obaliť nervy. Kúpila si časopis a zaujala pozíciu. Cez okuliare toho veľa nevidela,ale bola si istá, že jeho zbadá okamžite a aj s trojkami dioptriami. O trištvrte na šesť sa zjavil na schodoch.Mal na sebe najnovšie nohavice a koženú bundu. Bol na hladko oholený a mal čerstvo umyté vlasy. Inokedy mu tak nedržali tvar - len po umytí. V ruke držal, panebože, červenú ružu !!! Tak mne kedy doniesol kvet - ani si nespomeniem,a jej, červenú ružu! Krása! Zabijem ho! Postavil sa pod odchodovú tabuľu a prezeral si odchody vlakov.Ktovie odkiaľ príde.
Pár minút pred šiestou vytiahol z vrecka mobil. Dvakrát krátko prykývol,usmial sa a vyšiel von pred stanicu. A tak už je asi tu, krásavica jedna.Otočila sa,aby mal lepší výhľad. Dala si dolu aj okuliare,teraz už to bolo jedno. Pred stanicou stál hlúčik ľudí a ona ho nevidela. No snáď sa mi teraz nestratí, v tejto posratej stanici. Vyšla,nie vybehla von. V trme vrme, zo silnými dioptrickými okuliarmi po starej mame si vôbec nevšimla prechádzajúci taxík. Strhla sa až na prenikavý škripot bŕzd a trúbenie klaksónu ...
Otvorila oči a pozrela sa na hodinky. Štvrť na sedem, čas vstať do práce. Pozrela sa na ľavú stranu postele,tam kde spáva jej manžel.V prvom momente ho mala chuť objať,ale nechcela aby sa zobudil, tak ho len zľahka pobozkala na líce. On ju pohladkal po vlasoch a otočil sa na druhú stranu.
Prečo sa mi preboha snívajú takéto blbosti?
