Prečo zasa? Nikdy sa nám to nepodarí? Zasa tu budem ležať sama a osamelá? Koľko je tu žien,ktorým sa to stalo už štvrtýkrát? Žiadna, iba ja jediná...
Keď tu bola prvý raz, nebrala to nejako príliš vážne. Napokon,ani nevedela že je tehotná, športovala,plávala,dokonca bol aj alkohol a cigarety. Ste ešte mladá, ešte budete mať deti,toto nie je žiadna tragédia, stáva sa to, povedal jej vtedy mladý lekár. Poplakala si,ale aj priateľ to prijal ako nešťastnú nehodu a po pár mesiacoch na to zabudli.
Keď stála pred oltárom v bielych šatách, veľmi sa tešila. O ich malom tajomstve nevedel nikto,iba oni dvaja. Chceli to rodičom povedať po polnoci ako prekvapenie večera. Uprostred zábavy ju však šialene rozbolelo brucho a zobudila sa až na gynekologickom oddelení. Mohlo to byť aj zo stresu,alebo z priveľkého tempa, povedal lekár. Odporúčam vám pokojnú svadobnú cestu a ani sa nenazdáte a stretneme sa tu za celkom iných okolností.
Nevadí,že sa vám to stalo už dvakrát. Nevidím žiadny problém na graviditu. Možno len by ste sa nemali koncentrovať na to, príde to a budete prekvapená. Len sa nesledujte každý deň, to je stresujúce.
Prišlo, celkom nečakane. Na druhé vianoce mala pre manžela sladkú novinu. Tešili sa spoločne, na lyžovačke jej nedovolil ani sadnúť na sánky, aby sa niečo nestalo. Nepomohlo, v deviatom týždni opäť potratila.
Prepadla veľkému zúfalstvu, prečo sa to nedarí práve mne? Prečo ja nemôžem byť mama? Som vydatá už štyri roky, som zabezpečená,mám prácu, dobrého manžela , všetko ...
Kdekoľvek stretla mamičku s kočíkom roztriasli sa jej nohy a nevládala ani dýchať. Dokonca ju napadlo,že si dieťa unesie, aj s kočíkom. Alebo si ho kúpi, veď koľko žien svoje deti nechce a odloží ich v domove. Problém bol v tom, že manžel o domove nechcel ani počuť, chcel svoje dieťa, svoje vlastné.
Lekárka jej odporučila aspoň rok počkať,nepokúšať sa o nič. Nech si telo odpočinie. Keď nebudete na to myslieť,ukludníte sa a potom to pôjde. Veľmi jej verila, bola to mladá žena a tiež sa snažili s manželom o bábätko. Brala hormóny, cvičila, zdravo jedla, veľa o svojom probléme čítala.
A teraz tu leží znova a znova je jej lono prázdne. Už po štvrtý krát ...
Prečo som jej verila? Prečo som sa nechala obalamutiť a stratila ďalší rok? Prečo akurát ja?
Keď sa zotavím, navštívim nejaký detský domov a začnem premýšľať inak. Nemôžem už čakať a nebudem už trápiť svoje telo. Už nechcem mať prázdnu náruč. Už nie ...
Keď sa prišla o nejaký čas ukázať lekárke aj s kočíkom,oči jej len tak žiarili. A keď uvidela lekárkine vydúvajúce sa bruško,tešila sa ešte viac. Umelé oplodnenie nie je žiadna prechádzka ružovým sadom,povedala jej lekárka. A mať dieťa je veľká zodpovednosť,ale som rada,že sa to mne i vám podarilo.
