Nikdy nepatrila k obľúbeným dievčatám,nikdy ju nepozvali na party,alebo nejakú oslavu. Mala len zopár kamarátiek. Chlapci si ju príliš nevšímali a ona sa nevystavovala na obdiv. Preto boli spolužiaci prekvapení,keď po stužkovej slávnosti prišla zamilovaná. Vznášala sa k oblakom, doslova chodila pol metra nad zemou.
Ako sa hovorí,že láska ľudí skrášľuje,u nej to platilo viacnásobne. Oči jej zmodreli,líca zružoveli,pery očerveneli. Úsmev jej neschádzal z pier, pospevovala si. Svet bol gombička, prežívala najkrajšie obdobie svojho života, prvú naozajstnú lásku.
On bol tiež stredoškolák,čakával ju pred školou, nosil jej kvety. Dlho sa prechádzali, rozprávali, túlili sa k sebe. Boli šťastní,mladí a veľmi zaľúbení.
Na maturitu sa učili spolu, maturovali v jeden deň. Čakali ich krásne prázdninové dni,ona sa chystala na vysokú, on sa ešte rozhodoval čo ďalej.
Budeme spolu, ty si nájdeš prácu,ja dokončím školu a potom sa uvidí. On mal ale iné plány, s kamarátom si išli zarobiť na výletnú loď. Vraj sa oťuká a potom keď zarobí a niečo našetrí,zavolá aj ju a budú spolu.Pracovali ako umývači riadu,neskôr ako čašníci a barmani. Spočiatku si telefonovali denne, potom už len raz za týždeň, po dvoch mesiacoch len cez víkend. Potom volala len ona..
Keď sa neozval ani na vianoce, vedela že je koniec. Napísala mu sms ku, namiesto odpovede prišlo len strohé blahoželanie k sviatkom. Vedela, že je koniec,ale chcela si byť istá. Odpísal jej že na lodi je veľa žien a dievčat a on sa nechce viazať, a on má na vážny vzťah má dosť času a on si chce užívať. On,on,on ...
A čo ona? Naozaj to bola prvá aj posledná láska?
Keď pojedla tabletky, podarilo sa to rodičom nejako ututlať a psychiatričku navštevovala po škole. Keď si však podrezala žily, tri mesiace žila na psychiatrickom oddelení. Keď si už všetci mysleli že je v poriadku a s pomocou liekov bude schopná žiť,skočila zo siedmeho poschodia.
Nenechala list na rozlúčku,len na nočný stolík položila jeho fotku s podpisom ... tvoj ...
