Mala som vtedy možno 17 rokov, spomínam,si,že som cestovala autobusom a ona išla aj s kočíkom. Sama,bez manžela, trošku neohrabane nastupovala. Bábätko som si nevšimla.
A na koho sa podobá? začula som kúsok rozhovoru. Poviem ti to potom vonku, odvetila ona a rozhovor uviazol.
Oni majú bábo? pýtala som sa mojej mamy. Dostali bábätko z domova. Dievčatko- cigánske. Obaja boli tmavovlasí, tmavšej pleti. Keby nebývali na dedine,tak to pohodlne utaja. Ale oni nechceli opustiť domček,kde ešte žili spolu s babkou. Boli to obyčajní,nevzdelaní ľudia. On pracoval v družstve, ona upratovala obecný úrad. Tak veľmi chceli mať dieťa a nedarilo sa im to,a toto dievčatko bolo k dispozícii . Boli už starší, skúšali mať vlastné dieťa dlhší čas a rovnako aj naň čakali,lebo chceli dostať naozaj malé dieťa.
Dodnes obdivujem ich odvahu,lebo poznám veľa pripadov,keď sa nepodarilo ani dobrou výchovou prehlušiť volanie krvi. Kontroly zo sociálky si u nich podávali ruky,ale nikdy sa nemohli na nič sťažovať. Dievčatko, volajme ho Renátka bolo vždy čisté, upravené,najedené a dobre opatrené.
Deti sa s ňou ľahko kamarátili,pretože bola milá a poslušná. Keď začala chodiť do školy, rýchlo sa zistilo,že je mimoriadne nadaná a šikovná. Krásne recitovala, písala vlastné básničky. Začala sa venovať hre na klavír. Ako rástla,začali sa na nej ukazovať črty jej pôvodu. Nedalo sa nevidieť,že je cigánka. Psychologička navrhla,že je čas,povedať jej pravdu o jej pôvode.
Rodičia mali strach,ale postupovali podľa múdrych rád. Renátka to prijala pomerne dobre. Povedala jej to mama,ale mala s ňou rozhovor aj psychologička. V škole bola stále jednou z najlepších žiačok. Pracovala v školskom časopise, zúčastňovala sa olympiád a súťaží.
Pri výbere strednej školy jej odporúčali jednoznačne gymnázium. Nemala problém,dostala sa tam na prvý pokus. Jej mama mala úraz a Renátka sa popri škole o ňu starala. Všetko zvládala, maturovala zo samými jednotkami. Teraz je na vysokej škole,a ak sa všetko podarí, bude z nej pani doktorka.
Keď som ju naposledy stretla a spýtala som sa jej ako sa má, odvetila že skvelo,lebo chodí na školu,po ktorej túžila,ale je jej aj ťažko,lebo býva na internáte a to je ďaleko od mamy a ocina. Renátka,to malé adoptované,cigánske dievčatko.
