Ale ja som jej to sľúbila, a sľuby sa majú plniť, povedala a obliekla jej krásne žlté šatky z bodkami.
- - - - - - - - -
Pamätala si,ako veľmi ich chcela a ako nemali jej veľkosť. Tak jej kúpila o tri čísla väčšie a každú sobotu skúšali či do nich nedorástla.
Keď začala choroba, skúšali len raz za mesiac. Nechcelo sa jej, bola unavená,ubolená.
Mami, kedy si ich už konečne oblečiem? pýtala sa vždy. Keď bude slniečko, budeš mať slniečkové šatky, ty moje slniečko, dobre? hovorievala jej.
Potom šaty neskúšali dlhé mesiace. Choroba postupovala a ony na ne popri iných povinnostiach zabudli. Spomenula si na ne v máji. Mami, pozri, svieti slniečko. Čo myslíš, už som do nich dorástla? Vyskúšali,ale pochudnuté dievčatko sa v nich doslova strácalo. No, ešte tomu chýba tak mesiac, dva, povedala jej. Na tvoje narodeniny Ti budú akurát.
Tešila sa, do kalendára si kreslila slniečka a počítala koľko dní ešte chýba do narodenín.
Šaty si obliecť nestihla. Nevidela, ako krásne slniečkovo v nich vyzerá.
Trošku jej ich poupravovala, zúžila, skrátila a obliekla.
Do truhly sa síce nehodia,ale sľuby sa majú predsa plniť .......
