niekedy v roku 1988, 7.30. Vstávam a idem do obchodu na sobotňajší nákup. Mám pätnásť a pri veľkom sobotnom nákupe sa cítim dospelejšia a dôležitá. Idem sama od seba,nikto mi to nenakázal,jednoducho som ranostaj a chcem pomôcť mojej mame. Ona mi za to urobí niečo dobré na raňajky. Potom vysávam a utieram prach. Nielen preto,že pomáham mame,ale hlavne preto,že mám rada poriadok.
Je sobota,niekedy v roku 1991,10.00. Ležím v posteli a počujem ako moja mama trieska dvermi. Jasný znak že mám už vstať. Nechce sa mi. Raňajkovať nebudem,držím diétu. Dám si až obed. Lenivo sa presúvam po dome a hľadám vysávač a prachovku. Nechápem,kde sa ten prach a špina stále berú,ale je mi jasné,že tu nemôžu ostať. Na obed si niečo zobnem a poobede sa zavŕtam do nejakého časopisu. Najlepšie poležiačky.
Je sobota,niekedy v roku 1994, 6.00. Ležím v posteli a po tvári mi tečú slzy. Moje dieťa spalo v noci dohromady 8 hodín so 16 zobudeniami. Ja som spala asi 2 hodiny zo 16 rýchlymi prebudeniami a 16 pomalými zaspávaniami. Nevládzem vstať,ale treba mi ísť na wecko. Ešte šťastie,že potravu pre dieťa mám poruke v peknom obale a správnej teploty. Mala by som povysávať,poutierať prach,navariť... Vstávam a idem na to. Dieťa už a manžel ešte spia. Nechám ich a naraňajkujem sa. Raňajky sú dôležité, čo tam po diéte.
Je sobota,niekedy v roku 2000, 8.00. Vstávam a letím do obchodu. Prváčikovia idú na výlet a ten môj si praje šunkový rožtek. Ako na potvoru rožky sme včera dojedli - aj tie z mrazničky. Dieťa odišlo,mohla by som si ľahnúť,ale taká som adrenalínová,že beriem rovno vysávač a prachovku. Upracem,navarím,operiem,poobede si pospím a idem čakať prvákov.
Je sobota,rok 2007. Nevstávam skoro,netreba. Navarila som včera, do obchodu som zmanažovala syna a k vysávaču tatina. Ja si radšej prečítam blogy.
Soboty mám celkom rada, už odmalička.
