Časť 1. Ako sa babičke stratila Katka.
Keď sa nám narodila Kačenka,Lenka mala dva roky. Bola babičkiným miláčikom. Všade ju brávala zo sebou. Každá suseda ju poznala a Lenka to aj využívala. Vydrankala si od jednej cukrík,od inej lízatko,alebo nejaké ovocie. Raz som potrebovala niekam odísť a svokra bola ešte v práci, svokor bol kdesi vo vinohrade, Patrik v robote. Ostali mi dve deti, babička a dedko. Dedko bol pomerne nepoužiteľný na varovanie malých detí. Babička si Lenku ochotne vzala za ruku,ale Kačku s kočíkom nechcela ani za svet. Vraj ona sa takého malého bojí a ani tie prmpky (rozumej pampersky) nevie dávať. Prehovárala som ju asi 10 min, podplácala som ju makovníkom ( nemala by,je diabetička) a tak nakoniec privolila. O pár minút už cupitali obe po chodníku aj s kočíkom. Išlo mi len o hodinku, potom sa mal Paťo vrátiť.
Keď som sa podvečer vrátila, doma bolo tichúčko. Paťo nebol v byte,tak som zbehla k svokre. Lenka sa hrala pod akváriom,ako obyčajne. Babička s dedkom pozerali telenovelu,ako obyčajne. Svokra stála pri sporáku a varila dve jedlá, ako obyčajne. A kde je Katuška? Pýtam sa. Zobral ju Paťo? Svokra sa zatvárila podivne. Nebola s tebou? So mnou? Nie,bola s Lenkou a babičkou. Ale to som už vletela babke do izby. Babi,kde je Katka? Ktorá Katka? No naša Kačenka, naše bábo v kočíku! Už kričím a som hysterická. Lenka sa rozplače. Babka krúti hlavou. Ja som ju nevidela celý deň. Pribehne aj Paťo a kričí. Na všetkých. Svokra,ja a Lenka plačeme. Paťo berie malú na ruky a odchádzajú. Som asi zlá matka, keď neviem nájsť dcéru.
O chvíľu počujem Katkin nie plač,ale rev. Chvalabohu,žije! Kde bola? Kde? Plačem od radosti aj od úľavy. Paťo mi podáva Kačku, Lenka tlačí kočík. Hřbitov! Je na hřbitově! Prirúti sa babka. Ideme pre ňu! Babi, už je tu, pozri. Babka sa zmätene pozerá na jedného na druhého. Potom do kočíka. Roztrasie sa. Já jsem jí tam nechala, já sem na ní zapomněla .... plače. A ja s ňou.
Nechcela to urobiť,obhajuje ju Majka. Nemôže za to. Aj ja som na vine. Mala som si to lepšie zabezpečiť. Majú už po sedemdesiatke a predsa len,ten mozog im už neslúži celkom dobre.
Pravdou však je, že odvtedy babička už nevarovala ani jednu pravnučku.
