Starký má kúpeľnú známosť.
Prežili sme superné 3 týždne. Prvé dva bol starký v kúpeľoch, tretí sme zaplatili aj starkej. Nech si oddýchnu od seba, a potom aj spolu. Po návrate mali tichú domácnosť. Čo sa s nimi stalo? Opýtaj sa mamy, nabádam Patrika. Nechovajú sa normálne. Takéto ticho nebolo dodkedy zomrel dedko. Opýtaj sa tatka, odsekla starká. Starý somár, že si nedá pokoja.
Starká varila samé lečo a tekvicový prívarok a starký bol podchvíľou u nás na večeru. Ani kávu mi nechce spraviť. Že si mám sám, kohút jeden. A čo ste vyviedol, pýtam sa. Aaale, dievča moje. Vlastne ani nič. A ak aj niečo, tak len v myšlienkach.
V kúpeľoch boli tri panie. Vdovy. Náš starký, postarší džentlmen, rozhodol sa že im bude robiť spoločnosť. Pri všetkej úcte. Stoly boli pre štyroch, nuž hneď na druhý deň si k nim prisadol a zabával ich. Im sa to náramne páčilo a pristali by aj na viac. Ale starký nie. Len prechádzky v parku, rozhovory na lavičke.
Náš starký je seriózny a dobre vyzerajúci. Svokra mu nakúpila nové košele a nohavice, ba aj tielko adidas. A nové plavky, lebo keď vyliezol v tých starých, skoro sme sa zadusili od smiechu. V novom outfite sa teda páčil.
Ale prečo sa hnevá na vás tá starká, nedalo mi to pokoja. Prečo, prečo? Lebo som pravdovravný a hovorím veci na rovinu. A tie tri sa mi zaliečali a pozývali ma na izbu a na večerné tančeky. Ale ja som povedal, že len so svojou budem tancovať. Ak bude ona chcieť. A chcela? Joooj, chcela. Tak sme si zatancovali, ako za mladých čias. Starkému v očiach zahrali ohníčky, ale hneď aj zhasli, lebo zdola kričala svokra. Kde si, starý? Ideme polievať do záhrady, hybaj!
Musíme tomu prísť na koreň, hovorím Patrikovi. Veď sa stále iba hašteria. Poriadne sa neporozprávali ani nepamätám.
Doobeda, keď som mala dovolenku, išli sme zavárať uhorky. Svokra aj ja. Tak ako vždy. Dali sme si kávu, svokra priniesla koláč a dali sme sa do práce. Nevedela som ako nasmerovať tému na starkého. Ale keď som sa konečne osmelila, svokre sa tak jazyk rozviazal, až som sa divila.
Tak on sa tam dva týždne vláčil s cudzími babami, takými starými, vráskavými. Chápeš to? Každý večer tancoval, odprevádzal ich až na izbu, a bohviečo ešte. A nehanbí sa ma tam volať a ešte ma s nimi aj zoznamovať. To bolo strašné. Ja som sa tak hanbila ako nikdy v živote. Nakúpila som mu, obliekla som ho, nech mi tam hanbu nerobí, a on toto?
Náš starký? S inými babami? No to sa mi nechce veriť! Nemusíš veriť, Majka, nemusíš. Aj tak viem, že jemu stranu držíte. Obaja aj s Paťom. Sama tá jedna pani sa mi pochválila.
Vysvetlilo sa to po pár týždňoch, keď na návštevu prikvitla jedna z kúpeľných kamarátiek aj s rodinou. Išli okolo, nuž sa zastavili. Veľmi nášmu starkému ďakovala za spoločnosť a za pomoc. Starká najprv hádala očami šable po nej, aj po jej dcére a vnúčatách. Ale keď potom spomínali prechádzky a lavičky a my sme zrazu zistili, že naozaj bol len jeden jediný tanec - aj to s ňou, zrazu sa jej kamarátka zapáčila a nechala sa pozvať na návštevu.
Zlyhala komunikácia. Našťastie sa po niekoľkých týždňoch podarilo ju obnoviť. A u svokry opäť rozvoniava perkelt a sviečková, lebo starký to má rád. Chvalabohu.
