Najprv bola len zvedavá,čo z toho starého domu spravili, a preto sa rada nechala pozvať na kávu. Zariadenie mali veľmi jednoduché,ale nič podstatné im nechýbalo. Ona bola na materskej,lebo menší chlapček nemal ešte ani dva roky. On pracoval na železnici. Pomohla jej, keď potrebovala postrážiť chlapčeka. Prečo nie? Bola sama,na invalidnom dôchodku a v dvojizbovom byte aj tak nemala veľa roboty.
Malý najprv nechcel ísť do cudzieho bytu,tak zostávala u nich. Zo začiatku len poumývala riad,alebo pokopala kvetinový záhon,a keď videla vďaku v očiach mladej ženy,tak sa nezdráhala a občas upiekla koláč a zaniesla im. Jej priateľ jej zato opravil kvapkajúce kohútiky, zmontoval poličku do spálne.
V lete prišiel z mesta chýr – okradla svojho muža a nechala ho zavrieť do basy. Najprv neverila,ale postupne,keď zlých rečí pribúdalo,začala sa vyhovárať. Nemôže strážiť Patrika,lebo ide k lekárovi, nie, nič nepotrebuje kúpiť, sama si pôjde. Netrvalo to dlho,možno mesiac, možno menej. Jedného dňa mladá žena u nej zazvonila. Viem,čo sa o mne hovorí,a viem prečo už k nám nechodíš. Nemám nikoho komu by som to povedala,len tebe. Ale ak nechceš, idem preč. Mala sto chutí poslať ju preč,ale aspoň sa dozvie nové veci, a tak ju pozvala dnu. Je pravda, že môj muž je vo väzení, aj to že ja som ho tam dostala, rozhovorila sa, keď si sadli k šálke čaju.
Vydávala sa veľmi mladá a veľmi zamilovaná. Nevidela,alebo nechcela vidieť, že si rád vypije, myslela si, že sa pri nej zmení. Ale nezmenil, keď sa narodil starší syn, tak sa opil tak,že ho doviezli policajti a ona musela okrem hanby zaplatiť aj záchytku. Minul všetky peniaze čo našiel doma, nenechal jej ani na plienky.
Nemala sa komu žalovať, rodičov nepoznala, bola z domova.A u svokrovcov bola pálenka a bitka na dennom poriadku takisto. Prvý krát ju zbil,keď mal malý 2 mesiace. Prišla o mlieko a mala pomliaždenú panvu. Neudala ho,lebo nechela aby o tom vedeli susedia. Keď sa to stalo znova a museli ju odviezť do nemocnice,stará pani z činžiaku ho udala. O týždeň bol doma – nedostatok dôkazov. Prišiel skôr ako ona z nemocnice. Vyzeralo to,že sa zmenil, nechodil do krčmy a začal sa zaujímať aj o chlapca.Prešlo celkom pekných 8 mesiacov,ona bola doma a starala sa o byt a o rodinu, on chodil do roboty. Keď sa znova opil,síce nerobil zle,ale aj tak sa mu snažila dohovoriť. Nedal si povedať,bol zasa vo svojom živle. Kým ťa živím,aj s tvojím pankhartom,budeš ma poslúchať.
Preto sa vôbec netešila,keď zistila že je tehotná. Uvažovala nad potratom,ale svedomie jej nedalo. A tak sa narodil Patrik. Tentoraz neoslavoval búrlivo,ale keď precedil, že to decko sa na neho nepodobá,vedela že je zle. Toľkokrát musela aj s chlapcami utekať len v pyžame a paučiach.Našťastie stará pani,jej pomohla,a zobrala ju vždy k sebe, keď bolo treba.Ale keď raz prišiel robiť poriadok aj k tejto starej,nevinnej žene, pohár trpezlivosti pretiekol.
Odsúdili ho na dva roky. Byt predala, polovicu peňazí uložila u syna starej panej – notára. Aj tento domček máme vďaka nej, povedala, najprv nám ho len prenajala,ale keď chuderka zomrela,v závete mi ho darovala.Bolo v ňom veľa roboty,ale keď sa do nej pustili obaja s Rasťom, išlo im to. Tak si začala myslieť, že zázraky sa stávajú. Starší chlapec sa prestal zajakávať a Paťko si zvykol na tetu susedu, čo ho strážila. Dokonca som si myslela,že ťa požiadam,aby si mi malého varovala, kým pôjde do škôlky,našla som si robotu, v obchode by ma zamestnali,na pol dňa, povedala a vstala zo stoličky.
Počula len ako buchli vchodové dvere,a potom cútila len premočené tričko od sĺz. Prvý raz ma niekto naozaj potreboval,a ja si to zbabrem. Som stará hnusná klebetnica, tak mi treba. Zas tu budem sama,ako celé roky a zasa budú o mne hovoriť, tá čudáčka z prízemia, tá čo si nekupuje ani len noviny a čo stále nosí to starodávne oblečenie.
Odvahu zbierala celé dva dni- ale napokon im zaklopala na dvere.Bola sobota dopoludnia a ona chcela zobrať chlapcov do záhrady. Dozrievali jahody,nech si dajú.Otvoril on a v rukách mal varechu. Ahoj, vraví jej, poď ďalej, dlho si tu nebola. Varím,lebo Majke je nejako zle a máme na pláne guláš – a ten ja mám rád. Ani si nesadla,len nakukla do obyvačky,Majka naozaj nevyzerala dobre,tak zobrala deti a odišla.
Keď sa o pár hodín vrátili, povedala len: tú robotu samozrejme vezmi, malého ti postrážim zadarmo, a na ospravedlnenie sa usmiala. To nebude treba, povedala Majka, a jej sa podlomili kolená. Nechcú ma, nepotrebujú ma, nikto ma už nepotrebuje! kričalo jej vnútro. Budem mať bábätko, takže do roboty nenastúpim, usmiala sa Majka,ale budem rada ak mi s deťmi občas pomôžeš. Po dvoch rokoch Majka nastúpila do práce. Malá Mária práve začala rozprávať, a tak sa každý deň spoločne tešili na nové slovíčko. A keď ju jedného dňa nazvala babičkou, naozaj uverila,že zázraky sa dejú.
