Ráno,som vstávala skoro potme,tak bolo zamračené. Nevadí,hovorím si, mám predsa mokrý aj suchý variant dovolenky. Nič sa nedeje. Kľudne som sa naraňajkovala,prečítala noviny,umyla riady.
Telefón. Pevná linka,neznáme číslo. Prosím? Ozvem sa ja. Zuzka, to som ja, teta Jojka, vaši sú kde? Neotvárajú mi. Sú v Bratislave na kontrole. Prídu až poobede. Chcem zložiť. Počkaj, musíš ma zachrániť, hovorí mi ona. Čo sa stalo? Vieš, ujo Jojo musel ísť do nemocnice a ja musím ísť do roboty,máme svadbu,nedá sa to z nikým vymeniť. Potrebujete odviezť? Nemám doma auto,ale oni majú favorita, hádam to zvládnem. Nie, príde pre mňa vedúci. Potrebujem opatriť hydinu ..... :-O
..........
Dostala som podrobný návod komu čo a kedy treba dať. Všetko som mala nachystané vo vedrách, miskách,dokonca aj v koši. Miska na vajíčka je na okne, vajíčka daj do chodby,aby ich mačka nerozbila. Večer sa vráti tvoj tatko a on už vie čo a ako. Ty sa mi o to postaraj len do večera,dobre? Nech nič neuhynie,lebo ujo Jožo nás zachlomaždí. Ukončila môj rýchlokurz, zobrala tašku a odišla.
Medzičasom začalo pršať,nuž som sa odišla prezuť do niečoho čo mi nebude ľúto vyhodiť. Bolo deväť ráno a môj plán vyzeral asi takto: 11:00 dať sliepkam to, čo je v mise pod dverami. ( to- bolo niečo zelené, asi to ľúbia,lebo sa na to vrhli okamžite) 12:00 dať moriakom to, čo je na okne a pod oknom vo vedre ( to na okne bolo nejaké zrno, a pod oknom zelené,ale trošku iné ako pre sliepky) - zožrali mi to rovno z vedra, lebo sa na mňa vrhli a ja som ušla. 14:00 dať čerstvú vodu sliepkam aj moriakom ( sliepky boli jasné,ale moriaci mi nechceli povedať kde majú nádobu na vodu) 16:00 pozbierať vajíčka od sliepok, dať moriakom to, čo je na schodoch ( sliepky sú v nevýhode,nemajú dostať nič) 18:00 dať moriakom postrúhanú repu a jačmeň, je to v komore ( preliata krv- moja- nikdy som na takom struháku nestrúhala, tak si to odniesli dva nechty a kúsok ukazováka). 19:00 dať sviniam žrať ( svine vraj boli v chlieve) - to som neurobila,lebo došiel môj tatko a oslobodil ma od ostatných prác. Vďakabohu!
Všetko prežilo,nič nezmizlo,ani nepokapalo. Teta prišla na tretí deň aj s bonboniérou. Poďakovala sa mi zo slovami, som rada,že mám ďalšieho človeka na ktorého sa môžem spoľahnúť. Ja len dúfam,že to nebude zasa tak skoro.
A tu je malá fotodokumentácia .
sliepočky sa tvárili pomerne mierumilovne a fotoaparát sa im páčil :-)
moriaky-manekýni medzi dvoma kŕmeniami, už ma poznajú a tak skvelo pózujú
môj denný zárobok :-) z jedného bolo volské oko,z dvoch zvyšných praženica
