Lebo - a toto sú ich slová - si staršia,mala by si byť múdrejšia a nedovoliť mu robiť voloviny. Lenže nedovolte 11 ročnému výrastkovi s partiou podobne strelených kamarátov,aby kopali loptu inde a nie susedovi do okna,alebo aby nerozoberali ten starý skororozpadnutý múr ( aj tak by spadol),alebo aby nekradli tie farebné drôtiky telefónnej ústredne ( o tom som fakticky nevedela). A tak som len trpela,čo zasa brat vyvedie a čakala,kedy tie mlyny prídu mlieť aj k nám :). Babka ma utešovala a udržiavala v dobrej viere názornými príkladmi : „volakedy,ked som ja bola ešče mladá,vtedy ešče žil aj dzedo Mišo a on bol strašne ako zlý muž, furt robil babke Maryše zle,pil,hral karty, bil ju a aj dzeci rozhánal,ale došlo na neho, veruže došlo“.Ako na neho došlo babi? čo sa stalo? vyzvedala som a plánovala strašidelnú smrť pre zlého dedka. „Nuž, došlo na neho,na starobu babka Maryša ostala na vozíku a Mišo ju musel voziť a nosiť na postel a mal s nú veru roboty aj za troch. A ešče naostatek,aj samému mu preskočilo a utekal z domu a Maryša nu furt hovorila, Mišo,ty tu nemóžeš ostat sám,šak ty podpáliš aj dom aj seba a aj susedy zhorá“. No a veru ako babka predpokladala,tak sa aj stalo,najprv zomrela babka a ani nie týždeň po nej aj dedko.
Ďalším príkladom,ale s trošku opačným koncom bola Emilka,bola to bláznivá dievčina,niečo na spôsob viktorky z babičky. Dievča malo nešťastie od malička, sirota, u zlých ludí slúžila,až sa z toho zmagorila ( ten výraz som si vymyslela ja,nie babka) a potom chodievala po dedine v zime,v lete naboso,len v spodnej sukni a vlniačiku, vlasy rozcuchané, hladná,ale vždy sa usmievajúca,a keď bola chvíľami pri rozume,stále hovorila že keď prídu strýco z ameriky,že oni si ju veru veznú ze sebu a bude panička v kaštýle a bude sa každý den kúpat ve vany.A verte neverte, strýko z ameriky naozaj prišiel a emilku si zobral zo sebou,len prišiel dosť neskoro,emilka už bola tak spustnutá a vyhladovelá,že ludia jej dávali už len pár dní života. A ostala celkom bez rozumu,takže strýkovi neostalo nič iné,len ju umiestniť do penziónu kde sa o ňu postarali. Za necelý rok umrela na zápal pľúc,ale svoje posledné dni naozaj prežila v kaštieli a kúpavali ju vo vani,presne tak ako o tom za mlada snívala.
A tu sa babkino rozprávanie vždy zastavilo a povedala: „No vidíš,zuzenka, kdo sa má zle tu,bude sa mat dobre tam.
Tak teraz len z obavami čakám,či tie mlyny neudrú v nevhodnej chvíli .....
