Montérky im voňajú pracím práškom a avivážou. Na košeli sú ešte nažehlené sámiky a sú oholení a dobre naladení. Kupujú si len čerstvý chlieb alebo pečivo. Lebo všetko ostatné majú ešte z domu.
Pracujú tri týždne v kuse a potom majú týždeň voľna. Chodí ich plné auto, také to viacmiestne. Ubytovaní sú za pár eur v domoch, kde nikto nebýva. Podnikavci ich prerobili na ubytovne a teraz na nich zarábajú.
Chlapi si pochvaľujú. Bývame kúsok od obchodu aj krčmy. Ak nám niečo chýba, vybehneme do teska. Upratujeme si sami, a keď ideme na dovolenku, domáci nám vždy vymení postelné prádlo a urobí veľké upratovanie. Akurát tá kuchyňa je problém. Akože problém? No, nemá nám kto variť. Keď prídeme, je už sedem hodín a komu by sa chcelo variť? Tak jeme len tak, čo nám príde pod ruku. Klobásu, párky, slaninu ....
Nepoznáte niekoho, kto by nám varil? Varil nám ujko Jožko, ale ten už je na dôchodku. Sme sa mu skladali. Tisícku mal za mesiac. A on dobre varil. Taký guláš ako on spravil, taký ani moja žena nevie. A niektorá žena by sem nešla? No ja mám štyri deti. Najmenšie má sotva pol roka. Moja nemôže. Moja sa stará o starkých, obaja sú na posteli. A ešte o dve deti. Tiež sa jej nedá. Ja nemám ženu. Len priateľku. Ale tá je učiteľka a nechce prísť sem. Práve sme dostali od mesta byt. Ona stadiaľ neodíde. A ja som sám, mám len otca. O toho sa mi stará suseda. Jej priplácam, aby som si mohol zarobiť tuná. Neviem dokedy, lebo s otcom je čoraz horšie.
Nemajú to jednoduché. Ale nereptajú, snažia sa. Sú slušní, vychovaní. Aj keď sa nájdu medzi nimi čierne ovce, ktoré si rady po výplate vypijú. A potom robia krik a neplechu. Ale takých z našej partie ľahko vylúčime. Piť môžeme aj doma. Za tých pár eur čo by sme tam hore u nás dostali ....
Stojí im za to, nevidieť väčšinu mesiaca rodinu, deti? Stojí im za to byť tak ďaleko od domu? Stojí to za tie peniaze?
