Vonku mrzne, ale dnu je celkom príjemne. Až do chvíle keď príde na rad staršia pani predo mnou. Stála potichu, sem tam sklonila hlavu. Bola v tmavom, ale nebolo mi to divné. Aj ja mám občas čierny deň.
Mala som u vás tri kytice. Idem ich vyplatiť. Ano, pani Katka, dám vám ich do papiera. Máte auto niekde blízko? Zanesiem ich tam. Aby vám nezmrzli. Nie. Ja ich nezoberem. Malo to byť na šesťdesiatku. Svatkovi. Pre mňa, pre babku aj pre syna. Ale miesto oslavy chystajú pohreb. Deň po narodeninách. Už sa ráno nezobudil.
Ostali sme ako vo filme. Zamrznutí. Keby neboli vrzli dvere s novým zákazníkom, asi by sme tam stáli ešte dosť dlho.
Na margo toho pidi kvetinárstva poviem len toľko, že kvetinárka kytice vzala späť, peniaze nevzala a zálohu použila na novú objednávku. Na pohrebný veniec.
