Bolo leto a my sme mali sladkých 15- násť. Tebe je hej, ty máš babku, ale ja? Ja musím zohriať obed aj bráchovi a ešte potom aj umyť riad. Riad som musela umývať aj ja, lebo mama by spustila doma krik. Ale inak mala kamoška pravdu. Stačilo sa mi doplížiť do kuchyne pred dvanástou a babka už mala zvyčajne všetko nachystané.
A tak v rámci voľného času sme trávievali dopoludnia raz u nás, raz u nich. V ten deň sme videli na dvore zopár slimákov. Bolo po daždi, nuž sa asi presúvali horedolu. Ďalšia kamarátka čo sa učila za kuchárku nám hovorila,ako sa také slimáky pripravujú. Vraj ich treba hodiť do vriacej vody a oni vylezú z ulity.
A tak som dostala „skvelý" nápad. Uvarme na obed bratovi Jožovi slimáka. Deň pred tým nám nechcel vybrať z odkvapovej rúry badmintonový košík, tak toto mala byť odveta. Kamoška mala na neho tiež ťažšie srdce, tak sme sa dali do varenia. Pôvodne mali mať na obed nejaké mäso na šťave,takže sa to mohlo podariť.
Presne podľa postupu sme slimáka ( len jeden nám padol za obeť) ovarili a potom ešte aj opražili na cibulke. Boli z neho dva malinkaté kúsky a tie sme primiešali Jožovi do ostatného mäsa.
Dohoda znela,že mu to povieme až večer,ale kamoška to nevydržala a povedala mu to tesne po obede.
Je vám úplne jasné,kam smerovali jeho veľmi rýchle kroky.
Ona mala dva týždne zaracha a ja veľkú modrinu od jeho desiatky botasky. Tisíckrát som sa mu ospravedlnila,ale pripomenie mi to pri každom stretnutí.
Nechce pochopiť,že je jeden z mála,kto ochutnal slimáky ešte za totáča :)
