Pochádzal z trinástich detí. Mali dva byty oproti sebe. V jednom bývala mama s polovicou detí a v druhom otec. Smiali sme sa mu,keď nám to rozprával. On mal šťastie, bol pri mame. Dokončil základku,ako tak sa vyučil za murára. Potom som o ňom asi 6 rokov nepočula. Na stretávku prišiel z Bystrice. Nahodený, vyvoňaný, nagélovaný. Pracujem v jednej stavebnej firme, som parťák, celkom sa mi darí. Bývam na ubytovni,ale chcem si kúpiť aspoň garsónku.
Potom som ho zasa dlho nestretla. Až asi pred dvoma rokmi. S mamou na nákupe. Už nebol navoňaný,ani vyobliekaný. Okamžite mi to bolo jasné. Je zasa doma, u rodičov. Byt im ostal len jeden,lebo nevládali platiť dva a ani nebolo pre koho. Deti sa rozkotúľali po svete.
Nakúpila som a vychádzala z obchodu. Práve prišiel jeho brat. Zamierili o dvere ďalej, do krčmy. Asi potrebovali niečo na guráž. Alebo im možno bolo zima. Držali sa okolo pliec a na niečom sa hlasno smiali. A prikyvovali si.
Ani nie o hodinu som šla na autobus. Stáli ešte stále pred krčmou. Oproti sebe a jeden druhému sa hrozili päsťou. Kričali po sebe samé nepekné slová, dokonca starší mladšieho udrel po líci.
Určite si nestihli zarobiť žiadne peniaze, ale celkom isto mali „dobre nakúpené".
