Nejdem teraz rozoberať príčiny prečo a ako sa to stalo. To je v tomto momente vedľajšie. Opíšem vám radšej jeden milý príbeh,ktorý som zažila včera pri ceste z práce.
Oranžová cisterna chodí v pravidelných intervaloch po dedine, zatrúbi a kto potrebuje vyjde pred dom s vedrom,bandaskou,fľašou a naberie si vodu. Okolo štvrtej popoludní, v novej štvrti vyšla von mamička, v jednej ruke tri prázdne vedrá a druhou rukou viedla chlapčeka.
A čo sa ideš kúpať keď mamina potrebuje toľko vody? Ale nie, odpovedá ona, prišli sme z dovolenky, priniesli sme broskyne a treba ich zavariť. Nevedela som,že s tým bude taká oštara.
Šofér keď vidí,že je vedier viac vystúpi a pomôže s naberaním. Dokonca vezme dve vedrá a nesie ich až k plotu. Chlapček si veľkými očami obzerá cisternu. Ešte také niečo zblízka nevidel. Má len tri roky a je to pre neho niečo nové. Ďakujeme, povie mamička a šofér nastupuje. Ďakujeme ujo cisterna, povie chlapček a zamáva mu. Ja sa volám Palo, a ty? opýta sa ho, ja som miško ... povie chlapček. Tak ahoj, za dve hodiny som tu zasa. Ahoj ujo Palo cisterna, budem tu čakať.
Bez vody sa nedá dlho vydržať, a táto, čo nám vozia, je naozaj veľmi dobrá a studená. Nuž teda, ďakujeme ujo cisterna .....
