Jeho poznám viac ako pätnásť rokov. Nikdy mi neublížil. Ani slovne, ani žiadnym činom. Ale koľko krát som ho stretla celkom triezveho, na to by mi asi stačili všetky moje prsty. Príliš málo.
Pracoval ako rušňovodič. Kým bol zamestnaný, pil len cez voľno a víkendy. Nebolo to vraj až také zlé. Keď si vypil, išiel spať. Aspoň nerobí bordel, hovorila je žena. Prespal sa a išiel zas. Na krivý chodník rovno do krčmy. Alebo skoro ráno do obchodu, kde šikovná predavačka nalievala už od šiestej.
My sme nepoznali normálnu vštedrovečernú večeru, hovorí jeho dcéra. On na štedrý deň poobede zásadne vyťahoval žumpu. Potom si taký smradlavý išiel sadnúť k stolu. Kto by mu nevynadal? A neposlal ho do kúpelne? Koľko ráz sme večerali o šiestej,alebo aj neskôr. Prosili sme ho,aby už išiel k stolu. On nechcel. A vieš ako deti nedočkavo čakajú na darčeky. Hovorí mi táto dospelá žena zo slzami v očiach.
Na prvé liečenie išiel priamo z roboty. Manželka ho čakala doma a keď neprišiel volala, čo je s ním. Ani jej nezavolal, ani sa neozval. Keby ho nepoznala, mohla zomrieť strachom. Doma sama s piatimi deťmi a starou svokrou. Keď mu priniesla tašku s čistými vecami, ešte sa na ňu osopil, že kde je tak dlho.
Keď sa vrátil, nesekal dobrotu ani týždeň. Ani jeden celý týždeň, hovorí s trpkosťou v hlase. Ale šancu sme mu dali. To ano. Najmladšia dcéra s ním chodila na prechádzky, ale on vždy odbočil do krčmy. Vraj na kofolu. Ako malo 8ročné dievča vedieť,že v kofole sú dva rumy? A zasa nastalo obdobie doprosovania. Dovolenka v Bulharsku. V tom období to bolo terno. Keby sa tatko nezaťal a tesne pred odchodom nezačal strečkovať. Tri mladšie deti sedeli zbalené v aute a čakali kedy sa pohnú. Ale on nie. Zaťal sa. Ako mulica. Tak sa žena rozhodla. Zobrala mu pas, naštartovala a išla. Obdivuhodné. Keby im vtedy našli jeho pas, tak sú zrelí na basu.
Z ďalšieho liečenia prišiel celkom iný človek. Manželku pobozkal, deti pohladkal. Dokonca priniesol kvety. Dva mesiace. Uverili že sú normálna rodina. V nedeľu išli poobede na prechádzku, do cukrárne. Dokonca na kolotoče. Na dušičky chodil s nimi po cintoríne a rozprával im o dedkovi a babke, ktorých nikdy nepoznali. Škoda že sme nestihli vianoce. Mohli byť naozaj krásne. Neboli. Tatko bol opäť v alkoholovom ošiali. Mama plakala, hnevala sa. My sme plakali, kričali, báli sme sa ho.
Tretie liečenie bolo pomerne neúspešné. Z roboty ho vyhodili, kto potreboval chlapa, čo miesto pondelka došiel až v stredu? Vrátil sa a na druhý deň sedel v krčme. Kamaráti. Vraj len na jedno. Chodila pre neho. Raz žena, potom syn, dcéra. Škaredo im vynadal, dcéru pošklbal za vlasy. Potom som sa ho už bála, hovorí mi. Tak sme ho nechali tak. Všetko bolo na mame. Rodina, domácnosť, dennodenné varenie, zakladanie v kotle, zabíjačka, sliepky, prasiatko. Neviem ako to stíhala. A to ešte po nociach plietla. Vieš aká som chodila vyštrikovaná? Ako z burdy, pousmeje sa.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Dnes má skoro 73 rokov. V Pinellke je najstarší zo všetkých. Ledva chodí. Momentálne nepije. Sľubuje, že už nezačne piť. Nikto mu neverí. Nikto, okrem mňa. Ja som zažila jeho premenu prvý raz. Dúfam, že ma nesklame. Lebo, ako povedala lekárka, toto je jeho posledná šanca.
