Dva týždne dopredu sa rozposlali pozvánky a objednalo sa jedlo a pitie. K MDŽ. Týždeň dopredu sme boli slušne požiadané,aby sme vyupratovali spoločenskú miestnosť. K MDŽ. Dva dni dopredu prišla kaderníčka a robila trvalú. Všetkým doradu. Ženám. Dalo mi veľa síl, aby som sa vyhovorila. V deň D sa všetci chlapi tajomne usmievali a ženy si šušotali po kútoch.
Ja som mala devätnásť a ešte nikdy som neoslavovala emdéžet. A vlastne ani potom.
Celé to vypuklo o jednej. Prípitok. Riaditeľský príhovor. Kytička z červených karafiátov a (ne)cudný bozk na líce od právnika. Slávnostný obed. Koňak v koňakových pohároch. Tie nám samozrejme pani kuchárka zobrala, ešte kým som stihla vypiť poslednú slzu. Potom sme vyfasovali decový hrubostenný pohár a fľašu vína. Každý.
Polievka, víno, rezeň,zemiaky, zákusok, káva. Pagáčiky, slané tyčinky, pivo. Magnetofón, hlasná hudba, stlmené svetlo.
Zasa chichoty a šušoty. Opilecký dych na mojom krku a ruka kolegu na mojom zadku.
Našťastie sa ma ujal iný kolega z iného oddelenia a zobral ma pod ochranné krídlo. Našťastie mi o pol ôsmej išiel vlak. Posledná možnosť,aby som stihla autobus domov.
V pondelok som si našla na svojom stole poukážku na 100, Sk na nákup v OD. V utorok sme dostali príkaz od riaditeľa dať spoločenskú miestnosť do pôvodného stavu. Nikdy by som neverila že zopár ľudí dokáže vypiť toľko vína. A nikdy by som neverila,že tie staršie ženy,manželky a mamy vydržia také tempo. A že sa pritom nechajú ešte aj fotiť.
Moje premiérové a zároveň aj derniérové emdéžet. Jediná pekná spomienka čo mi utkvela v pamäti je značkový lak na nechty. Zaplatila som poukážkou a doplatila ďalších 80 korún. Fakt pekná spomienka.
