Fanuška. Tak ju každý volal. Bola to stará dievka a keď našu triedu zobrala do triednictva, mala dobre cez 50. Ako učiteľka nebola zlá,ale nedá sa povedať že bola vynikajúca. Bola len iná, možno trošku výnimočná. Náladová, občas nahnevaná,občas výstredná. Učila matematiku a zemepis. Matika nie je všeobecne obľúbený predmet a preto jej poznámky „ čo si načisto sprostý,ako je možné že toto nevieš?" boli na dennom poriadku. Zemepis som nemala a ani nemám rada. Aj vďaka nej. Nevedela nám ho vysvetliť zaujímavo. Buď celú hodinu spomínala na návštevu Sovietskeho zväzu,alebo skúšala. Otvorila atlas, našla nejaké mesto alebo miesto a na veľkej mape na tabuli sme ho museli nájsť.
Ak bola v zlej nálade, vyvolávala nás tým,že po nás hádzala kriedu. Raz dokonca hodila po spolužiačke štvorfarebné pero. Pero bolo darček od nás ku koncu školského roka. A ja som raz dostala mokrú špongiu. Do tváre. Smrdela. Strašne.
Keď mala dobrú náladu, dostávali sme jednotky ako na bežiacom páse. „ Milanko, prečítaj otázku? ... Výborne Milanko, máš jednotku"
Vy ste takí zlatí, takí milí, ja vás všetkých mám rada, hovorievala. Ja si vás odvediem až do osmičky. Nepodarilo sa. V ôsmej triede sme dostali inú učiteľku. Fanuška išla na dôchodok.
Najlepšia spomienka na ňu sa mi viaže na koncoročný výlet. Boli sme asi skončení šiestaci a išli sme do jaskyne Macocha. Autobusom. 32 žiakov, dve učiteľky, šofér. Fanuška prišla s dvoma obrtaškami, druhá učiteľka mala len maličkú príručnú tašku. Na jednu noc akurát.
Ešte sme ani nestihli poriadne vyjsť z dediny, Fanuška vytiahla tašku a z nej, harmoniku. A začala hrať a spievať. Vydržala celé dve hodiny v kuse. Neuveriteľné. Celý výlet s nami spievala a hrala, stále mala dobrú náladu. Keď sme sa v jaskyni viezli loďkou a sprievodca vyhlásil,že pod nami je okolo 40 metrov vody, viacerí sme sa lepšie chytili okraja loďky a ona vykríkla. Preboha! Ja neviem plávať! A nemám ani koleso! A my sme sa tak rozosmiali, že sme naozaj mali čo robiť,aby sme upokojili rozhojdanú loďku.
Dovolím vám pyžamovú diskotéku,ale len do jedenástej. Vyhlásila a odišla. Vrátila sa vo flanelovej nočnej košeli s ružovými kvetinkami a v podkolienkach. Tancovať nechcela,ale povolila o polhodinu dlhšie. Zabavila dvoje cigarety a znemožnila jeden prvý bozk - ten môj.
V najbližší pondelok skúšala matematiku systémom. ........ no Danka, nočnú košielku si mala síce peknú,ale rovnice sú rovnice, štyri, sadaj ...
No, Tiborko, fajčiť ano,ale kružnicu nie?
No a minulý týždeň sme sa stretli na cintoríne. Nad jej hrobom. Mala 85 rokov a zomrela sama. Rozlúčilo sa s ňou veľké množstvo ľudí,najmä jej žiakov. Učila skoro 40 rokov, a stále v tej istej škole.
