Mama ma zobrala do mestskej knižnice. Keď som videla to množstvo kníh,veľmi som sa bála,že najprv ich budem musieť všetky prečítať a až potom sa môžem stať spisovateľkou. Našťastie, nebolo treba. Odvtedy som začala knihy milovať. Vďaka mojej mamine,ktorá tiež rada číta, ale aj vďaka tete z knižnice, ktorá sa mi asi hodinu venovala a poukazovala mi všetky finty, ako najrýchlejšie nájsť nejakú knihu.
V desiatich som začala čítať červenú knižnicu. Samozrejme,najprv každá kniha prešla cenzúrou mojej mamy,prípadne jej kamarátok. Aj tak sa ku mne dostalo dosť kníh. Cez prázdniny som dokázala stráviť na povale celé dni. Mala som tam hojdaciu sieť, kreslo a knihu. Ako prvú som vždy prečítala literatúru na budúci školský rok, čo súdružku učiteľku mierne vytáčalo.Potom som čítala všetko doradu. Časopisy, knihy, dokonca aj staré ročenky, ktoré si mama na povale odkladala kvôli receptom. Tam vám bolo poučných vecí !
Dokonca som začala aj sama písať. Príbehy,väčšinou romantické,ale podarilo sa mi umiestniť sa v súťaži Literárny Trenčín. Bolo to v čase mojej začínajúcej puberty a náramne som sa za to hanbila,preto sa žiaľ nezachovala kópia toho veldiela. Otravovala som rodičov,aby mi kúpili písací stroj, samozrejme nekúpili. Nechápali moje snahy a môj nesporný talent :-)
Zlom nastal,keď mi knihovníčka strčila do ruky knihu Kóma od R. Cooka. Odvtedy som presne vedela,že knihy z lekárskeho prostredia budú moje srdcovky. Školskú knižnicu som mala prečítanú už koncom šiesteho ročníka. Tak som sa vrhla na obecnú. Aj tú som pokorila,síce nemôžem povedať,že každú jednu knihu som prečítala, to nie. Ale prelistovala som ich všetky. Do jednej. A zostalo mi to dodnes. V kníhkupectve dokážem stráviť aj dve hodiny. A ak sa tam dá ešte aj sadnúť si a čítať troška - to je knižkové nebíčko. Ale musím sa priznať, knihy nerada požičiavam. Bojím sa,ako sa mi kniha vráti,ako sa mi o ňu požičiavateľ stará.Ale občas požičiam, s ťažkým srdcom,ale ano. Neskromne o sebe tvrdím,že prečítam čokoľvek. ( Veď čítam aj všetky blogy !!!) :-)
Len škoda, že nemôžem kupovať všetky novinky. Škoda že knižnice dnes nakupujú nie podľa kvality,ale podľa ceny. Škoda že knihy nie sú práve najlacnejšie. A škoda, že moja domáca knižnica nie je nafukovacia. Obávam sa, že pri takom množstve kníh,ako mám pred sebou v kníhkupectve, mi nebude o pár rokov stačiť.
Spisoveteľkou sa asi už tiež nestanem, tak aspoň blogujem ...
