Nikto ho nepoznal,nikto nevedel kto je, čo je. Na menovke mal Ing. Král a to bolo všetko. Ani po dvoch mesiacoch sa s nikým nebavil, s nikým sa nespriatelil, vždy len odzdravil. Na domovú schôdzu neprišiel. Ráno odchádzal z domu skoro,a vracal sa za tmy. Do poštovej schránky mu chodili len letáky,pošta žiadna. Obrúčku nenosí, potešila sa slečna Klára,ktorá poznala všetkých slobodných mužov na okolí.
Malý rozruch nastal po siedmych mesiacoch bývania v ich dome.Bolo to začiatkom decembra. Prišlo sťahovacie auto a chlapíci vysťahovali všetok nábytok z bytu Horáčkovej. A čo odchádza? A kam ide? Sťahováci nevedeli nič,len že majú odniesť všetko,okrem komody. Ing. Král ani nebol doma. Kľúče doniesla nejaká mladá žena a ona aj organizovala sťahovanie. Na ďalší deň prišli iní sťahováci a doniesli iný nábytok. Ing. Král bol tentoraz doma a pomáhal im. Všetky klebetnice z domu postávali na schodoch a pod balkónmi a sledovali situáciu. Sťahovanie sa ale rýchlo skončilo a dvere za pánom Králom sa zatvorili. A bolo po divadle. Po pár mesiacoch začali k nemu do bytu chodiť mladé ženy. Nie húfne,ale dve za deň. Klebetné susedky mali zasa o čom rozprávať. Nýmand to je,niktoš jeden. Ktovie čo tam s tými babami stvára. Ani z bytu nevychádza,len raz za týždeň, zato paničky k nemu chodia denne.
Ing, Král bol pre ne zastretý rúškom tajomstva. Nevedeli o ňom skoro nič, a to už býva v ich dome viac ako rok. Slečna Klára sa pokúsila vymámiť informácie od jednej mladej ženy,ale nič sa nedozvedela. V jeho byte bolo ticho, mal stále zatiahnuté žalúzie.
Po nejakom čase pristavila pred domom pohrebná služba. Klebetnice znova stáli na schodoch a prežehnávali sa. Kto zomrel? Hádam len nie starý pán Jamrich z piateho? Dvaja muži niesli prikryté telo z tretieho poschodia. Bol to Ing. Král.
Po krátkej a mimoriadne rýchlej chorobe zomrel. Jeho ošetrovateľka vyvesila na vchodové dvere parte. Bolo to vraj jeho želanie.
Taký to bol dobrý človek, hovorili klebetnice, s nikým sa nehádal,nikoho neotravoval. Škoda ho bude.
