Popri vykladaní nákupu sa obzriem. Slečna, mimochodom,moja bývalá kolegyňa z celkom iného podniku sa rozpráva s dvoma predavačkami. Ahoj, poviem jej a obzriem si tie dve. Majú biele tričká s logom, trojštvrťové nohavice a na nohách biele tenisky. Ona mi odzdraví,ale je mi jasné,že nevie kto som. Krátko sa jej pripomeniem, už si spomína.
A vy takisto, hovorí tej druhej. Viete že biele tenisky nesmiete mať. Našťastie to hovorí s úsmevom, a predavačky len pokrčia plecami. Jedna hovorí,že ona už vlastne končí.
A prečo vlastne nesmiete mať biele tenisky?, pýtam sa. Hmm, odpovedá mi tá čo ešte ostala a teraz nakladá malé košíky, ani neviem. Nohavice ešte pochopím,ale tie tenisky nie. To ste sa ani neopýtali prečo nemôžete mať biele tenisky? A načo by sme sa pýtali? My sa tomu len zasmejeme a ideme ďalej. Viete koľko tu máme nezmyselných nariadení?
Tak teraz naozaj neviem,pracujú v Tesku snáď roboti?
