Sedela som v strednom rade v strednej lavici. Naozaj som neočakávala,že si ju všimne pod lavicou. Mali sme maturitnú ruštinu a precvičovali sme si maturitné témy. Ja som z ruštiny nematurovala a tak som si to zľahčila. Čítala som pod lavicou knihu.
Uvidel ma a knihu mi vzal. Vraj na konci školského roka si ju mám vypýtať. Lenže, koniec školského roka pre nás čerstvých maturantov bol jeden veľký stres a zhon a na knihu som samozrejme zabudla. Najviac ma mrzelo,že to bol darček od jedného spolužiaka a on ju pre mňa ukradol z rodinnej knižnice.
Dávno som na ňu zabudla. Ale v kútiku duše som si sľúbila,že ak vyjde v novom vydaní, tak si ju určite kúpim. Nevyšla, alebo o tom aspoň neviem.
- - - - - -
A včera ma čosi ťahalo k antikvariátu. Mám rada pach starých,možno zaprášených kníh a potrebovala som aj čosi kvôli práci. Tak som sa tam začala prehrabávať. Za mnou vošla mamička s kočíkom a pozerala si detské knižky. A potom o chvíľu neskôr sa pýta predadvačky,či nemajú nič iné od Haileyho. Spozornela som,otočila som sa a v ona ju držala v rukách. Teda, vtedy som nevedela že je to ona, ale vedela som,že si ju určite kúpim.
Túto už mám, vraví mamička a strčí ju späť do police. Ja si ju vezmem, hovorím, chýba mi do zbierky a pred rokmi som o takú prišla. Sedemdesiat korún, ale vyzerá celkom zachovalo. Nemala som čas v nej veľmi listovať. Až doma. Len tak zo starého zvyku som nalistovala stranu 13 a bolo tam. Veľké ozdobné Z -značka, ktorou si roky označujem svoje knihy.
Ktovie kadiaľ blúdila celých tých 17 rokov.
