Nedeľa poobede, vyglancovaná kuchyňa,manžel v práci. Práve premýšľam čo idem robiť. Relax? Alebo radšej kniha,telka? Zvoní mi mobil. Na displayi meno kamarátky,s ktorou sme sa našli po viac než desiatke rokov,len nedávno.
Fajn,poteším sa. Možno príde na návštevu,aj tak mi to sľubuje už dva mesiace. „ano Katka, počúvam" zdvihnem to, uvelebím sa do kresla,lebo očakávam dlhší telefonát. Ako vždy.
„ dobrý deň, tu je inžinier Ladislav Z. neviem s kým hovorím,ale našiel som tento mobil na kúpalisku. Môžete mi nejako pomôcť prosím? Viete komu patrí?
Jasné že viem a na jazyku mám vetu,že mu dám číslo na majiteľku. Lenže v tom mi napadá,že práve z toho čísla mi volá. Hlas pokračuje:
„ dám vám na seba kontakt a ak by ste sa s ňou spojili,nech sa mi ozve".
Vyskočím a zúrivo hľadám pero. Vždy mám v šuplíku dve aj tri,ale práve teraz tam nie je žiadne. Nájdem ceruzku,kus papiera a píšem si číslo. Aj meno.
„Ja jej napíšem a ona sa vám ozve a dohodnete sa, dobre?
Samozrejme, nech sa ozve čo najskôr,nechcem mať s tým problémy.
Pravdaže, postarám sa o to.
A ďakujem vám aj za ňu, ste zlatý človek. Nech sa vám tento dobrý skutok raz vráti.
"Bodaj by ste mali pravdu," povie on a zloží.
- - - -
Tento raz to dopadlo dobre, vďaka nezištnému človeku,ktorý sa nenechal opantať zárobkom za pár stoviek kdesi vo výkupni použitých mobilov. Dobre dopadla aj kamoška, ktorá vďaka svojej nepozornosti mohla stratiť kopec kontaktov. Okrem iného aj ten môj. A pána Ladislava zo Senca zaraďujem medzi správňakov. Tých najlepších!
