Prvomájový

Stalo sa v máji v roku 1953. Moja teta, vtedy ešte slobodná dievka, veľmi pekná, nie veľmi bohatá, ale zato hodne vybavená a nadmieru výrečná – mala frajera. Jožka. Noc pred prvým májom stavali mládenci máje svojim vyvoleným. Aj on jej sľuboval máj. Od veľkej noci jej o inom nehovoril. Len aký bude mať najkrajší máj v celej dedine. A najvyšší. A najpristrojenejší.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (26)

Jej mama, moja babka teda dovolila, aby Jožko máj postavil. Nezabudla im pripomenúť, že aby to bolo vo všetkej počestnosti. Do jesene mala byť aj svadba. Veď čo budú vyčkávať, lepšie aj tak nebude. Teta začala pracovať v obchode ako predavačka, Jožko bol traktorista. No dobrý párik to bol. Na pohľadanie. Všetko bolo narichtované ako sa patrí. Obe rodiny so svadbou súhlasili. Svine aj husi sa chovali.

Ráno babka vstala a kukla na ulicu cez okno v prednej izbe. Pred domom nič. A nikto. Lebo bolo zvykom, že mládenec si máj aj postrážil. Aby mu ho nejaký iný odkundes nezvalil. Nechcela vyvolať zvadu, nuž teda čakala. Teta sa zobudila, a ešte s neučesaným vrkočom poďho na ulicu skontrolovať máj. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vrátila sa s plačom. Aj Maryša z dolného konca má, aj Kača, aj Terka majú. Len ja nič. Nezeberem si ho ja mama, veru nie. Nech si frajerku hľadá tam, kde si máj postavil. A tak aj bolo. Zo svadby veru zišlo.

Jožko si totiž večer vypil viac, ako bolo vhodné. Jeho kamaráti - a boli to veru dobrí kamaráti, ho však v štichu nenechali. Máj postavili za neho. Jožkova mater mala všetko v gánku nachystané, aj mašle, aj ozdobu, aj perníkové srdiečko. Aj pálenku. Veruže máj postavili. Krásny, vysoký, rovný. Šak ho aj dlho Jožko hľadal. Celé prvé aj druhé pole pochodil, lež sa mu zapáčil. Škoda len, že si pomýlili dom. Teda, číslo domu sedelo. Len boli o dedinu ďalej. A tak tetin krásny máj stál pred domom jednej vdovy. Márne sa tá čudovala, kto jej to, prečo jej to. Možno sa aj nádejala, že niekto by ju chcel. Jožko sa však nepriznal. 

SkryťVypnúť reklamu

Ako áno, ako nie, svadba nebola. Teda v tom roku. Bola až o rok neskôr. V roku 1954 si totiž Jožko dal dobrý pozor a máj postavil tam, kde bol naozaj treba. A nechýbalo ani perníkové srdce, lebo jeho Anička mala o deň neskôr narodeniny.

To bolo vtedy, a takto je to dnes.

Obrázok blogu

 

najprv ho posledného apríla silní chlapi postavia, podoprú a dobre upevnia

 potom si ho môžeme vyfotiť -lebo je len jeden pre všetky dievky a ženy  

Obrázok blogu

 kým si pripravia škôlkári svoj program  

Obrázok blogu

a potom sa už tancuje priamo na ulici

Obrázok blogu

 možno až do rána bieleho ...

Zmenilo sa veľa vecí, ale moja teta Anička stále oslavuje narodeniny. Túto nedeľu má krásnych 75 rokov. A keby ujo Jožko žil, možno by jej taký nejaký malý májik kdesi schopil. A keby náhodou aj nie, celkom určite by jej zahral na harmonike pesničku Anička dušička. Ako každý jeden rok.

Zuzana Dubcová *zuz*

Zuzana Dubcová *zuz*

Bloger 
  • Počet článkov:  243
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Kým si nájdeš miesto pod slnkom,začne sa stmievať! Zoznam autorových rubrík:  Z denníka jednej rodinyÚvahyOne storySpomienkyAj to sa stávaMňam a hamSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
SkryťZatvoriť reklamu