Keď som sa po škole zamestnala, hrdo som dostala svoju prvú výplatu 2520 Sk. Bolo leto 1992 a ja som sa rozhodla,že keď už zarábam,môžem si dovoliť aj niečo minúť. Túlala som sa po meste a po nákupe som čakala na autobusovej zastávke- smer domov. Vedľa mňa čakala tetuška, taška v jednej ruke a nákupná taška v druhej. Čosi hľadala v kabelke a popritom jej vypadla päťstokoruna. Teta si to samozrejme ani len nevšimla,a mne prebleslo hlavou,že taká päťstovka navyše by nebola zlá. Ale samozrejme,zvíťazila vo mne čestnosť a tak som bankovku zdvihla a vrátila tetuške zo slovami - toto vám vypadlo. Ona bola celá prekvapená a ani nevedela ako mi má poďakovať. Napokon mi kúpila čokoládu a mňa ešte týždeň hrial príjemný pocit.
O pár rokov neskôr,boli sme na prvej rodinnej dovolenke s našim dvojročným synom. Bývali sme na súkromí,chodili sme autom na blízke kúpalisko. Deň pred odchodom sme šli naposledy do pieskoviska. V peňaženke som mala poslednú päťstovku a nejaké drobné, pár gastrolístkov a manželove doklady. Sedela som na lavičke,syn sa hrabal v piesku. Prešli sme k detskému bazénu a ja som šla odložiť veci do tašky. Peňaženka ostala na lavičke. Kým som na to prišla, ubehlo možno 10 minút. Zo slzami na krajíčku som išla za plavčíkom. Muž ma nepotešil,pesimista jeden,ale ja som to predsa len skúsila. Peňaženku našiel chlapec,možno desaťročný a zaniesol ju mamine a tá povedala o nej plavčíkovi,keby sa niekto pýtal. Musela som podrobne povedať, čo v nej mám a oni mi ju vrátili. Nepoškodenú,zo všetkým čo v nej bolo. Chlapčekovi som sa odmenila najväčším nanukom,aký vtedy bol a maminu som pozvala na kávu, a ďakovala som,že sú takí ľudia. Ona povedala,že je to predsa normálne. Nezabudla som na to dodnes.
Všetko v živote sa vráti,aj to dobré,aj to zlé..... hovorievala moja babička a mala pravdu.
