Hneď zarána keď som ešte v hmle štartovala bicykel, pred obchodom ma potešila kamarátkina mamina a chválila sa vnúčatkom - dievčatkom. Ano, kamoška,ktorá sa pred rokmi odsťahovala do zahraničia a posledné roky sa snažila o bábätko je mamina. Super, potešila som sa a dohodla som sa,že si prídem po kontakt na ňu,aby som jej mohla zablahoželať.
V autobuse som stretla známu,ktorej sa podarilo krásne rozbehnúť podnikanie. Celá natešená ma pozvala do jej nového obchodu s odevami. Sľúbila som jej návštevu,len som nevedela kedy to bude. A ani som netušila že ešte v ten deň.
Na poliklinike ma potešilo málo pacientov a lekárkina dobrá nálada. Hneď ako som vyšla von som stretla kamarátku. Stretnutie sme si plánovali od jari,ale nikdy nám to nevyšlo. A teraz sme boli obe v rovnakom čase a v rovnakom meste. A dokonca sme mali aj čas na kávu. Popri káve sme zablúdili do obchodov a obe sme mali chuť nakupovať. Napadlo ma,že skúsime pozrieť k známej, čo má nový obchod. Výborný nápad,ona si kúpila kostým a ja zimný kabát. Urobili sme jej dobrý kšeft a ešte aj dostali zľavu.
Nakoniec sme sa zastavili na džús a čašník povedal,že také veselé kopy v takom slušnom balení tu dnes ešte nemal. Jasné,že nás to potešilo,koho nie? Hneď sme sa cítili o desať rokov mladšie a o konfekčné číslo menšie.
Autobus domov nemeškal a dokonca som si mohla aj sadnúť. Doma ma čakal syn s dvoma jednotkami v žiackej knižke a troma mačiatkami v bedničke. Napriek tomu,že máme kocúra,máme mačiatka. Náš kocúr je celý čierny, mačiatka sú bielučké ako sneh s ryšavými labkami a uškami.
Hoci na jeden takýto pekný deň treba aspoň dvadsať zachmúrených,myslím,že sa mi oplatilo čakať. A tešiť sa.
Ozaj, a nechcete mačiatko?
