Juh slovenska, domčeky zo šesťdesiatych rokov. Koniec dvadsiateho storočia, obyvatelia okolo päťdesiatky. Majiteľ s majiteľkou si žijú v peknom domčeku. Má veľkú záhradu s ovocným sadom. Domček má svoje roky, potrebuje nejaké úpravy a renovácie. V susednom dome býva o niečo mladšia slobodná „ stará dievka - ako sa na dedine hovorí". Je sama. Na všetko. Tak sused pomáha,ako sa len dá. Na jar ostrihá stromy sebe aj susede, začiatkom leta postrieka. Z úrody sa ujde aj susede. Keď treba, zavezie ju k lekárovi,na pohreb, kam treba. Veď susedia si majú pomáhať. Keď sa majiteľovi blíži čas odchodu na dôchodok, rozhodne sa pre rekonštrukciu domčeka. Strecha a fasáda. Potrebujú však prístup k domu aj od susedy. No,ale nemysli si, sused, že ja ťa sem pustím len tak. Čo keď sa mi tu voľačo stratí,alebo mi tu niečo rozbijú? Robiť môžete len keď ja budem doma! Majiteľa domu obleje studený pot a zmôže sa len na suché skonštatovanie : to mám za to, že som ťa rozvážal kadetade po celom okrese, a že celé roky ti pomáham ako sa len dá.
- - -
Malé mestečko, tehlový činžiak, 16 bytov. Na druhom poschodí býva stará pani Žofia. Pracovala ako administratívna pracovníčka na polícii. Odtiaľ má asi všetky zvyky, ktoré privádzajú ostatných obyvateľov do zúrivosti. V sobotu ráno po ôsmej vytiahne z predsiene behúň a ide ho prášiť. Samozrejme s hlasným buchotom. Má strategicky umiestnené okno, takže vidí všetky parkujúce autá a aj obyvateľov. Má prehľad kto s kým, kedy a kde, a aj kto s kým už nie. Obľubuje vykuknúť spoza dverí a prihovoriť sa každému kto ide po schodoch. Uchránení sú len tí z prvého. Ale iba ak ju bolia nohy. Lebo ak necíti bolesť, tak sedí na lavičke pri vchode a vykonáva funkciu privilegovaného vrátnika, poštára a detektíva. Keď si mladý pár kúpil nové auto, ponúkla sa im, že dá pozor. Netreba, pani suseda, hovoril nový majiteľ. Máme tam namontované poplašné a aj páka je zamknutá. Do toho auta sa nikto len tak nedostane. Žofka si aj tak nedala pokoj a keď auto stálo na parkovisku,občas po ňom hodila očkom. Tak si aj všimla,keď sa pri ňom pristavilo dvakrát to isté auto. Vyšiel z neho ten istý človek a nenápadne obišiel nové auto. Nakukol cez ľavé predné okno a odišiel. Netrvalo dlho, a policajti mali presný popis autíčkára, ktorý mal na konte už zopár áut na leasing. Žofka je odvtedy preslávená ako najvšímavejší občan mesta a dostala od primátora dokonca aj ocenenie za pomoc pri dolapení kriminálneho živla.
- - -
Satelitná štvrť, nová radová zástavba pri prosperujúcom meste. Nové moderné rodinné domy. Rodiny sa nasťahovali v jednom časovom období, nuž sa poznajú, pomáhajú si. Majitelia v žltom dome, obaja bankári, bezdetní,ale dobre situovaní si veľmi dobre rozumejú zo svojimi krížnymi susedmi. V zelenom dome majú malé dieťa, pani je na materskej a pán pracuje vo farmaceutickej firme. Často cestuje aj mimo mesto a nebýva niekoľko dní doma. Preto poprosil susedov „žltých" ak by manželka niečo potrebovala,aby jej pomohli. Samozrejme súhlasili a veľmi radi. Ich synček sa u nich často hrával a žltý dom sa vtedy ozvýval smiechom a akoby ožil. Po čase si zvykli robiť spoločné grilovačky a rôzne posedia. Raz v zelenom,inokedy v žltom dome. Rozumeli si veľmi dobre. Dokonca až tak, že „žltý pán" si z práce odskočil do „zeleného domu" a nielen tam. Idylka skončila veľmi prozaicky. „Zelený pán" sa vrátil zo služobky predčasne a videl pred svojím domom susedovo auto. Tak zavolal svojej žene,že sa vracia skôr a čakal obďaleč v aute. Neveril totiž svojim očiam. Uveril, až keď z dvora vybiehal sused, sadol do auta a odfrčal preč. Dom predali behom dvoch mesiacov a odsťahovali sa bez toho, aby nechali svojim susedom kontakt. Manželstvo sa im nateraz podarilo zachrániť. A zachránili ho pravdepodobne aj susedom.
Akých susedov máte vy?
