Práve som prechádzala okolo milulášskeho kostola. Mrholilo, a on tam zasa kľačal. Na zemi mal podušku,alebo kúsok nejakého matraca, pred sebou starý klobúk. Vedľa na lavičke sedel podobne ustrojený muž neurčitého veku. Nemala som vo vrecku drobné,tak som spomalila a lovila v peňaženke. Preto som ich vypočula,ale nejako mi to nedávalo zmysel. Jedna päťkoruna a jedna päťdesiatka.
Asi sa nepotešili,čo je to dnes päť korún.
Asi po dvoch hodinách som ho stretla pri hypermakrete. Paničenka, odvezem vám košík, scete? Prihovoril sa žene v strednom veku. Ujko,mám tam žetón, inokedy,dobre? Šlak traf tý žetóne, načo to vymysleli?
Nejako mi to nedalo,a pozrela som si tú jeho dlhú štreku.
6:00 - Františkánsky kostol
7:00 - Jezuitský kostol
7:30 - Katedrála sv.J. Krstiteľa
každý pracovný deň, začiatky sv. omší. Babičky sa určite uľútostia a prihodia nejakú tú mincu. A babka k babce ....
Okolo deviatej je už zasa pri "hrubom kostole" - práve prechádzajú prví ošetrení z polikliniky a nemôžu ho obísť. Tak ako ja dnes. Potom šup k HM, ku košíkom a poobede zasa " tour de kostol" - začínajú totiž podvečerné omše.
Naozaj sa ten človek nabehá. Mal pravdu. Vôbec mu nezávidím.
