Asi tak o dva týždne, práve som šoférovala. Telefón, hrabem sa v kabelke, akurát naskočila zelená. Rozbehnem sa a nájdem mobil. Prosím? Dobrýdeň,tujeXYzfirmyYXZ,máte chvíľučas? Noo, práve šoférujem auto,takže ak to nie je veľmi dôležité,tak nemám čas. V poriadku,zavolám o takú polhodinu.Môže byť? Môže, dopo.
Na ďalší deň sa situácia opakuje. Dobrýdeň,tuje... máte čas? Nech sa páči, čo potrebujete? Prednedávnom ste vyplnili anketový lístok a boli ste vyžrebovaná ako výherkyňa. Výhru by sme vám radi odovzdali osobne. Osobne? A čo som vlastne vyhrala? No, musíte usporiadať u vás doma,alebo niekde v okolí predvádzaciu akciu a podľa záujmu a objedávok vám dáme darček. Takže ja som vlastne vyhrala čo? No predsa jeden z našich výrobkov. A o ktorej ankete sa bavíme? Viete,ja som ich vyplnila viac ... Takže,kedy by sa dala urobiť u vás tá prezentácia? No počkajte.ja som nepovedala ano. Viete čo? Nemám záujem robiť doma žiadnu prezentáciu. Nemám na to čas,ani miesto. Ale vyplatilo by sa vám to. Ďakujem,ale nie.
O desať dní znova telefón,znova neznáme číslo a znova ten istý ( celkom príjemný )hlas. Dobrýdeňtuje ... tentoraz ju nenechávam dohovoriť naučenú formulku. Len rovno poviem,nie,nemám čas a už mi prosím nevolajte.
A poučená už nebudem nikdy vyplňovať žiadnu anketu a už vôbec v nej neuvediem svoje telefónne číslo. Aj keď bez tejto informácie asi ťažko vyhrám nejakú skvelú cenu. Ale nevadí,prežijem to.
