Po štyridsiatich minútach, troch telefonátoch ( všetky od môjho manžela), dvojnásobnej návšteve onej miestnosti ( babička) a troch ďalších pacientoch,čo prišli a opýtali sa všetci presne to isté: Je tam zubár? A má tam niekoho? ( to sa dohodli,alebo čo?) – sme sa dočkali.
To bolo v novembri a absolvovala som veľmi povinnú, veľmi rýchlu ( až na to čakanie) preventívnu lekársku prehliadku. Máte tam dva malé kazy, objdednajte sa, nech máte s tým pokoj. OK, objednala som sa. Krásny termín – 11:00, pondelok, paráda.
10:50 som dorazila, moja zásada – radšej skôr,ako nechať na seba čakať. V čakárni sedela jedna mladá deva,čítala časopis a veľmi sa smiala. (Ako som sa dozvedela neskôr, len minulý týždeň sa vrátila zo zahraničia – a všetky tie realityšou objavila až teraz). No čo, zubár má chvíľu meškanie,ale to sa ešte dá. A tak si sedíme, vnútri je nejaký pacient, počujem vŕtačku,odsávačku a všetky tie nepríjemné zvuky. Teda mne nič nerobia,ale dievčina sa tvári dosť divne.( Určite v zahraničí zubára nenavštívila). Tak sa rozprávame,aby zabudla na to, čo bude vnútri. A na koľkú si objednaná? Tykám jej,lebo na karte poistenca som zahliadla dátum narodenia 1987 ( to som už bola na strednej) Ja som na 10:00, odpovedá mi, čože? zdesím sa, obe skontrolujeme čas – 11:30. Nooo, to už je dobrý sklz.
Asi 5 minút nato sa prirúti pani,a vbehu vysvetľuje, že je objednaná na pol a meškal autobus a či ju ešte nevolali. Na pol čo? pýtam sa jej, no na pol dvanástu. Dievčina sa zasmeje, ja som na desiatu – aaale ja sa ponáhľam,mne ide autobus, vysvetľuje pani a vidno,že nemá zuby.
Dvere sa otvoria,slečna ide dnu – je 11:45. Volám otcovi,aby nečakal že prídem k nemu na obed,musí sa obslúžiť sám.
Je 12:00 pani sa odhodlala zaklopať na dvere. Sestra otvorí – musíte počkať,povie jej. Veď som Vám povedala, že ten autobus musím stihnúť, a vy ste povedali,že to zariadite. Nemôžem tu čakať, povie a pozrie na mňa čo ja na to.Ja na to nič, čo na také niečo mám povedať? Ide len na otlačky – potrvá to vraj len chvíločku. Hmm, bez zubov človek vyzerá aj rozpráva naozaj zvláštne.
Dvere sa rozletia,slečna vyjde von a pani doslova skočí dnu.Naozaj to trvalo chvíľu, pani autobus stihla. ( Asi- mala na to 10 minút, 8 minút trvá cesta na zástavku).
Dievčina vchádza dnu a ja sa osmelím podotknúť, že som bola objednaná na 11:00.Máme menší časový sklz, povie sestrička a zatvorí mi dvere pred nosom. Ak je toto menší sklz, koľko trvá taký riadne veľký? hundrem si..
Volám synovi,aby si ohrial obed a aby išiel skontrolovať dedka, či nezabudol jesť ( je diabetik a sklerotik).
Keď vchádzam dnu, v čakárni nikto nie je.
Suma sumárum: Objednaná na 11:00, v kresle usadená 12:45, sedenie trvá 68 minút, vystavený účet – 1160 Sk,- 2 malé kazy s dvoma bielymi plombami.
Vychádzam von,5 stoličiek obsadených a bývalá suseda sarkasticky poznamená, prosím Ťa, čo Ťa tam operoval? Kývnem rukou a odchádzam.
A potom že svet je nudný a šedý....
