Príbeh prvý: je tesne po šiestej, na oblohe sú sivé mraky,ale je horúco. Nevyzerá to tak,že o pár minút to príde. Kráčam si pomaly na zástavku autobusu. Zrazu sa oproti mne zdvihne kúdol prachu,listy, sem tam nejaký papier. Ešte že mám slnečné okuliare,lebo inak by som si nevšimla,čo sa odohráva ani nie pár metrov predomnou. Babka ako z rozprávky kráča oproti mne, samozrejme nevidí,že za ňou silný vietor strhol konár a letí povetrím. Chlapec na inlajnoch do babky strčí a posunie ju dopredu. Či bolo postrčenie silné neviem,ale stačilo na to,aby konár dopadol len pol metra za nich.Babke sa nič nestalo,len poskočila a asi sa troška žľakla. No jej reakcia ma veľmi prekvapila. Nadýchla sa a spustila celkom nevyberaným slovníkom ... ako si to dovoľuješ, ty pankhart jeden, somár debilný ... ( to sú len tie použiteľné a žiaľ,asi najkrajšie) chlapec len pokrčí ramenami a potichu povie: prepáčte .... starší pán, čo ide okolo len sucho skonštatuje: pani, tá haluz vás mohla trafiť ...
Príbeh druhý: nastupujeme do autobusu, už riadne prší. Polovica z nás nemá dáždniky,a tá druhá čo ich má - sa ich ani neodváži použiť. Každý drží v ruke peniaze,alebo čipovú kartu na lístok. Šofér otvorí dvere a povie: nastúpte, nech nezmoknete,zaplatíte potom. Kedy potom? pýtam sa. Druhý raz, povie on. Napriek tomu,že sme zmoknutí ako sliepky, čvachce nám v topánkach, sa usmievame. Stále sme na tom lepšie,ako tí vonku, ktorí ešte na ten svoj bus len čakajú.
Vystupuje sa na prvej zastávke. Chlapec s dievčaťom, celí v čiernom, na uchu každý pol kila striebra,v obočí a v nose pírsing- chcú vystúpiť zadnými dverami. Chalan sa zháči a zmení smer. Ide smerom k šoférovi a dá mu dvadsaťkorunáčku zo slovami: ďakujeme, pán šofér, aj tak sme ušetrili... a vystúpi.
Niekedy ma reakcie ľudí naozaj prekvapia, niekedy až tak,že nemám slov. Od babičky by človek očakával niečo iné,ako príval oplzlých slov štvrtej cenovej. Od chalana v čiernom by mnohí očakávali celkom iný rečový prejav ako poďakovanie sa šoférovi. Mimochodom,bol prvý ktorý to urobil. Jeho skutok si okrem mňa všimli a zopakovali ešte ďalší dvaja,obaja mladí výrastkovia.
Niekedy sa teším,že aj takíto ľudia sú a niekedy dokonca oponujem starším,ktorí tvrdia,že dnešná mládež je zlá,neúctivá,naničhodná. Aj takí sú (alebo sme), ale našťastie,nie všetci.
