Nastúpte si, povedala som tým tetám. Boli ste tu skôr. Skôr som vycítila, ako započula, jeho výdych. Smrdel po cigaretách a pive. Nie som žiadne tintítko a za spravodlivosť sa viem aj pobiť (asi). Tak som sa ani veľmi nebála. Keď nastúpili tety a ešte dve mladé baby pohla som sa aj ja. To využil onen superman a strčil do mňa. Jasné, že som to nečakala. Skončila som na schodíkoch a ako na potvoru sa mi opätok zamotal do podšívky na kabáte. Šofér na mňa prekvapene pozrel, že čo akože robím. Nestrkajte do mňa, nič som vám neurobila. Ja som do teba nestrčil, sa kukaj pod nohy! A netykajte mi, ano? Správajte sa slušne, lebo vás neodveziem,povedal šofér na jeho adresu a dal mi lístok.
Nastúpil hneď za mnou. Šak ja si ta volakde dočkám, zamrmlal a mne došlo, že je to kľudne možné. Nie je až tak veľa možností. Roztriasli sa mi kolená. Poďte si sem sadnúť, kývol mi chalan s batohom. Našťastie, ten batoh bol taký veľký, že mi zakryl výhľad. Aj jemu. Nastúpili ostatní cestujúci a rad sa posunul. A s ním aj on.
Obzrieť som sa odvážila až na druhej zastávke. Už tam nebol . Našťastie. Vydýchla som si až doma,a aj to som sa obzerala v pravidelných intervaloch. Keby sa to stalo znova, veru, nie som si istá,či by som to ešte riskovala.
Nikto sa ma nezastal a ja som sa ešte cestou domov triasla.
