Normálne to nerobím,ale neviem prečo,som sa zastavila, pohrabala v peňaženke a hodila mu do čiapky dve mince. Ďakujem vám prevelice pekne,pani. Ten hlas ...
- - - Prevelice si len pekná,taká mladá, tí junci sa zblázná,ked ta uvidzá. Ale ujo Ferko .... - - -
Sedával pred vrátnicou na rybárskej stoličke a hneď zrána mal dobrú náladu. Vždy. Keď pršalo,hovorieval,že po daždi sa lepšie dýcha. Keď bolo na nevydržanie teplo hovoril že jeho kosti sa majú ako v saune.
Pozorne sledoval kto kedy prišiel a odišiel,kde sa čo šuchlo a kde nie, jednoducho vrátnik zo starej gardy. Ale taký ten správny, žiadne klebety,len fakty.
Ujo Ferko, ste to vy? Chvíľu sa na mňa pozeral,ale nespomenul si. Ani nemohol,je to už desať rokov. Pripomenula som sa mu. Mala som chvíľu čas, tak som mu navrhla čaj. Nechcel,vraj medzi ľudí nechodí. Ale po chvíli sa rozhovoril. Ako mu zomrela manželka, a ako prepísal byt na syna. A ako ho potom z bytu pekne vyšupli. Len tak, nikam.
Prespáva na stanici a občas sa mu podarí vyžobrať aj tristo korún za deň. V Trnave nemá už nikoho, a on inde nechce ísť.
Muž,ktorý si pamätal kedy ktoré auto prešlo vrátnicou a vedel každú telefónnu klapku spamäti, muž ktorý prežil na jednom pracovnom poste 15 rokov a troch riaditeľov. Muž,ktorý čítal Hemingwaya a už ráno o pol siedmej mal prečítané celé noviny. Ten istý muž stál na ulici a žobral. V starom ošúchanom kabáte,bez rukavíc. Nesmrdel,ani nebol opitý,dokonca ani fajčiť nezačal. Ani na čaj sa nenechal pozvať.
Dali sme si rande na budúci týždeň. Dúfam,že nezabudne. A dúfam,že nebude veľmi mrznúť,lebo trnavskú stanicu ráno o tretej zatvárajú. A verím,že sa mi podarí mu nejako pomôcť,aj keď momentálne netuším ako.
Máte pre môjho známeho nejakú konkrétnu radu?
