Stretávame sa všetky vekové kategórie. Chodia celkom malé dievčatká s maminami, chodia tínedžerky,ktoré chcú zmiznúť z domu. Chodia aj maturantky,vraj si vyventilovať hlavu. Prevažná väčšina z nás je mamami, poniektoré aj babičkami. Máme medzi sebou a pani,ktorá sa lieči na rakovinu - ale nevynechá nikdy. Keď už si konečne poklebetíme, začneme cvičiť- a po hodinke sme zadýchané a unavené,že len dopijeme vodu a letíme domov. Máme 20 minút tanečného aerobicu, toľko isto posilňovačiek ( s gumičkami,alebo činkami) a rovnako naťahovačiek ( aby nebola svalovica). Všetky si tykáme - na veku a postavení nezáleží.
Ak sa ale stretneme v meste,občas sa nespoznáme. Nie je to v tom,že je niektorá namyslená,alebo nebodaj slepá. To nie,sme len celkom inak oblečené a upravené. A preto sa aj nasmejeme,keď mi niektorá povie,išla si po meste, usmiala som sa na teba a ty si ma pozdravila a ešte si mi aj vykala. Ja sa len začudovane pozriem a premýšľam,kde to bolo. A potom si spomeniem (alebo aj nie) a poviem,jáááj, to si bola ty? Ale ako si dobre vyzerala.
Aj minule,išla som na jeden úrad niečo vybaviť. Keďže som tam šla prvýkrát, netvárila som sa ako majster sveta,ale pokorne som sa na informáciách informovala,kam sa mám dostaviť,ako sa tam ide a podobne. A tak tam sedím a čakám,dvere sa otvoria,a známy hlas prehovorí. Máš tu stránku,potom sa zastav. Zdvihnem pohľad a tam - Jana, prvý rad,hneď pri dverách. Juj ako som sa potešila, mám známu na úrade, to bude bleskofka. Aj bola. Janka nelenila,zobrala ma dnu,spoločne s kolegyňou skontrolovali moje dokumenty,kávičku mi uvarili a zopár informácii pridali. Nabudúce už pôjdem rovno hore a zaklopem na tie správne dvere bez čakania.
Máme skvelú cvičiteľku, okamžite ako začneme cvičiť,presne vieme čo jedla. Ak si dala náhodou oškvarky alebo klobásku, ide sa odtrhnúť z reťaze a ledva jej stačíme. Ak ju bolí povedzme ruka, precvičujeme aj tú. Ale hlavne nás veľa povzbudzuje a chváli ( ja ju podozrievam že z čisto zištných dôvodov).
A celkom nakoniec,keď robíme modelkovský posed,ako tomu my dievčatá z aerobicu hovoríme, tak sa cítime naozaj ako modelky. A aj keď vieme,že modelkovskú kariéru sme zmeškali, aj tak sa my baby z "erobiku", aspoň chvíľu ako modelky cítime.
