To si pustím vianočné CD (mám z každého roku jedno) a začnem, jaska že deň pred tým si nachystám cesto,aby sa odležalo a aby voňala aj chladnička. No a keď príde deň D, tak si pustím CD a začnem valkať a vykrajovať - mám všelijaké formičky,ale na vianoce používam najradšej srdiečka hviezdičky,mesiačiky a prasiatka.Takže pekne vykrajujem,pospevujem si,zapálim si sviečku,aj dve a užívam si predvianiočnú atmošku a viem,že o týždeň budem nervózna,že nemám upratané, že kapor vo vani mi úžasne zavadzia a že nutne potrebujem ísť na nákup. Ale teraz na to nechcem myslieť,lebo teraz pečiem medovníčky. Pár dní na to zoberiem decká a ideme zdobiť medovníčky ( teda tie, čo sme ešte nezjedli) to potom máme od bielkovej peny aj záclony a okná,ale to mi zasa nevadí,lebo je mi jasné,že záclonu musím vyprať a okno umyť a potom bude moja kuchyňa vyzerať impozantne. Jaska že len do druhého dňa,lebo potom môj manžel dovlečie nejaké vetvičky( aby nám to voňalo) a môj syn mi navláči domov šišky zo stromov a jarabinu a halúzky ( mamina- to je kúsok prírody) a ja sa snažím z toho stvoriť nejakú ikebanu (zvyčajne sa nehodí nikam, ale v zimnej záhrade sa stratí) a potom ideme zavraždiť nášho kapra,ktorý sa každý rok inak volá (minulý rok sa volal voldemort a rok predtým šrek - tento rok ešte nevieme ako ho pokrstíme) Keď je kapor v miske s mliekom v chladničke - ja som nadšená že mám voľnú vaňu a hneď začnem prať odušu a pre istotu preperiem aj to čo netreba a do pračky nahádžem niečo od radosti. Ešte nás čaká veľký nákup - ale ten spomeniem až celkom naposledy,lebo tam začína naša vianočná nervozita, muži okolo mňa totiž nedokážu pochopiť načo je nám toľko chleba a pečiva a dve vianočky a údené mäso a všetky tie maličkosti ( ale keď sa po štedrej večeri pustia do kíl ovocia -prestanú sa čudovať). Ja zatiaľ premýšľam čo napečiem na prvý sviatok vianočný, keď čakáme návštevu a čo preboha budem variť. A to už sme deň pred dňom vianočným a ideme zdobiť stromček - nastane prvý rozkol, prečo nechcem na stromčeku sladkosti? A načo som ich teda kúpila keď ich tam nemienim dať. Takže nechcem ich tam dať preto,lebo ich potom odtiaľ jeme a na stromčeku nechávame len papieriky a kúpila som ich preto,lebo ich ľúbite a ja ľubim vás. Jednoduché,nie? Stromček stojí,dokonca aj sviečky fungujú (akoby aj nie,som ich skúšala 15 decembra), ešte narovnať betlehem a upratať zvieratká, povysávať ( nie tinko,nemôžeš si dať salónku, až keď príde ježiško), utrieťprach ( ak neveríš na ježiška,máš smolu dieťa moje drahé - kto ti tam dá ten mp3prehrávač? ) to si samozrejme len myslím,je to prekvapko. Vianočné ráno - to je kapitola sama o sebe: neviem či aj ostatní ráno na vianoce vstávajú tak ťažko ako ja a najradšej by leňošili celý deň v posteli,lúskali búrske oriešky a pili kakao a pozrerali rozprávky ( prečo to raz neskúsime aj my? pýta sa každoročne manžel a nechápe že obed sa neuvarí sám,ani kapor sa nevysmaží a ani šalát nenaskáče do misy len tak sám od seba), takže začne kolobeh,ktorý sa zvykne zastaviť na pol hodinku na kávičku ( vianočný a a víkendový rituál,ked mi manžel uvarí kávu a spoločne si ju vypijeme) a potom zasa zarezávam až do zázračného večera,pri ktorom .....
Ale to už je celkom iný príbeh a hovorí sa v ňom o iných neobyčajných veciach.
