Žofa bola srdcom,šéfkou a jednou s členiek agentúry. Bola to žena v domácnosti - gazdinka,ako by sme povedali dávno. Jej manžel bol policajt a to bol hlavný zdroj jej vedomostí. Kde sa len čo šuchlo,stalo, ba aj nestalo, na policajnej stanici o tom vedeli.
A Ferko sa s tým doma veľmi rád pochválil. Ani netušil ako dychtivo jeho ženička čaká na všetky novinky a nevedel ani,ako si každú jednu čo i len maličkú správu ukladá do svojej hlavy. Žofa bola žena ako sa patrí - krv a mlieko sa tomu hovorí. Bola statná,vysoká,mala veľké prsia a obrovské srdce. Ale najväčšie na nej boli ústa. Tie sa jej zatvorili len keď spala.
Keď raz Fero došiel z nočnej,ani si neľahol spať. Počkal,kým sa Žofa vráti z chlieva a porozprával jej čo sa stalo. Vraj nejaký Vinco P. z horného konca priviedol do druhého stavu mladú Marču od Jurkovičov. Marča sa nijako nechcela priznať,kto je na vine tomu,že jej podozrivo rastie brucho. Ale na policajnej stanici sa zľakla,keď jej kapitán povedal,že za neposkytnutie svedectva môže skončiť v chládku. Nuž sa priznala, že to bol Vinco.
Fero si ešte ani poriadne neľahol a Žofa zo susedkou už podávali informáciu ďalej. A netrvalo dlho, až sa táto novinka dostala do uší onému Vincovi P. Teda,lepšie povedané,jeho žene Anči. A už bol oheň na streche. Darmo vysvetľoval,že on nejakú Marču vôbec nepozná,že on s nikým nič nemal,že on je starý a na také niečo už nie je. Anča si nedala povedať.
Vinco bol v tom samozrejme nevinne. Vinu niesol celkom iný Vinco, z druhej či tretej dediny. Keď sa situácia vyjasnila a vec sa dostala na správnu koľaj- teda Marča a Vinco sa vzali, Anča konečne svojmu mužovi uverila a pustila ho do komory, začal Vinco pátrať kde k omylu došlo. V krčme sa nenápadne vypytoval a chlapi mu len pritakávali, aj moja mi to povedala,aj moja o tom hovorila, vraj Jula jej to spomenula, a tá to mala od Zuzy a tej to povedala Žofa policajtovie. Tu už Vinco vedel odkiaľ vietor fúka.
Navštívil teda Fera na policajnej stanici. Podebatovali ako chlap s chlapom,ale Fero nechcel veriť ani slovo. Vraj jeho Žofa je dobrá, poctivá žena,ona vraj také volačo určite nerozšírila. Tu dostal Vinco nápad. Urobme na Žofku malú kulehu. A potom sa presvedčíme ako to naozaj bolo. Nuž hútali, hútali,až nakoniec vyhútali.
Tak si predstav, Cyrilov syn Adam vraj prešustroval veľa peňazí v robote - bude mať z toho zle chlapec, veru zle. Adam bol pokladník v banke, starý mládenec a bol o všetkom informovaný. Ba veruže som ho videla ísť dolu dedinou zo zvesenou hlavou, pritakala Žofa, nuž, chlapec neskončí dobre, chudák Cyril, dcéra prespanka, syn zlodej, ešteže sa toho Kata nedožila, dodala Žofa a vytratila sa z izby.
O dva dni o prešustrovaní možno aj sto tisíc hovorila celá dedina. Ferovi bola situácia jasná. Vedel ktorá bije,len nevedel,ako dať Žofe príučku. Ale o to sa nakoniec postarala celkom nezainteresovaná osoba - Cyril. Keď sa dozvedel, čo sa o jeho synovi hovorí,neváhal a vyzvedel sa kto tieto nepravdivé reči šíri. A v nedeľu,keď sa išlo z kostola si na Žofu počkal na námestí. A spustil taký krik,že Žofe horeli nielen líca,ale aj uši. A aby toho nebolo málo, vraj za nactiutŕhanie ju zažaluje.
Žofa s malou dušičkou prišla domov a vyžalovala sa mužovi. No čo už? Povedal muž- policajt. Počula to celá dedina,nič už nenatajíme. Budeš predvolaná na policajnú stanicu a budeš sa za svoju nevymáchanú papulu zodpovedať.
Našťastie policajný kapitán bol o celej veci upovedomený a nechal Žofu podpísať miestoprísažné vyhlásenie,že už nikdy nebude klebety a nepodložené veci šíriť. A veru tak aj bolo, Žofa do svojej smrti neklebetila, aj keď to bolo pre ňu veľmi ťažké,lebo žila do svojich 90 rokov.
Táto príhoda je odpočutá od susedy mojej babky,všetky mená sú pravdivé, a naozaj sa stala. Príbeh som si vypočula pri driapaní peria niekedy v rokoch 1985-86.
