Nič. Dnes nebudem robiť celkom nič. Budem si ležkať, možno si poobede zdriemnem. Nebudem sa nič učiť, ani čítať si asi nebudem. Konečne neurobím celkom nič. Hmmm, ty sa ale máš, povedal, zabalil si jedlo čo som mu ráno nachystala, do batoha strčil rifle, čo museli expresne uschnúť,lebo chcel práve tie a odišiel. Pracovať.
Po obede som umyla riady a kuchynské dvierka,lebo boli zacapkané. Potom som vyleštila batériu,lebo mám rada keď sa leskne a najväčšia šanca na jej lesk je v nedeľu poobede. Asi tak dve hodiny. Maximálne. Potom som uvarila puding,lebo syn ho má rád a keď je už tá nedeľa .. V sobotu som bola v škole a tak sa u nás upratovalo len tak narýchlo, rozumej, upratali len čo je najviac vidno. A tak som vydrhla toaletu aj kúpeľňu. Došlapala som pritom obidve chodby, nuž som umyla aj tie. Roztriedila som šaty v skrini na tie, čo si raz oblečiem, a na tie, čo si už nikdy neoblečiem. Vyvliekla som jedno vrece na povalu. Vyhodila som dvoje topánky a prichystala čižmy na výmenu opätkov. Popolievala som kvety v zimnej záhrade a mala by som aj v skalke. Aj burina tam je. Zatiaľ ju ignorujem.
Ale nad tým ešte pouvažujem.
A teraz tu sedím a fučím o stodesať.
A taká pekná nedeľa to mohla byť ... No nie som ja sprostá?
