Ano,máme záhradu a v nej všeličo. Stromy,rastliny,kvetinky,chrobáčiky,ovocie,zeleninu... keď príde ten čas,že všetko začne dozrievať,vyberiem sa do pivnice,začnem umývať poháre,poháriky,fľaše,viečka ...
A potom,jedného pekného dňa sa to začne. Prvé sú na rade jahody,z nich je mňamkový džem.Najkrajší je v malých pohárikoch. A najlepší je v nedeľu na maslovej vianočke - na raňajky.
Vzápätí idú maliny - do mrazáku alebo do brucha. Jeden rok sa sáčok v mrazničke pretrhol ešte kým zmrzli a potom sme pol roka mali všetko naokolo krásne sfarbené. Potom dozrejú čerešne a to je pre mňa najkrajší čas.
Čerešne milujem, dokážem pod čerešňou raňajkovať,obedovať aj večerať. Nie,nevadia mi ani tie veci, čo sa v nich občas nachádzajú. Sme predsa mäsožravci,tak čo? Čerešne patria na najvyššiu policu.
Potom idú marhule. Pri nich džemujem statočne,nie je totiž nič lepšie,ako mamine buchty s marhuľovým džemom. Niečo z košíka bude na kompót a niečo na džemík. Tento rok sa mi stala malá nehoda,pri uzatváraní pohára s horúcim džemom sa mi pohár skĺzol a poliala som seba,syna, dvojo kuchynských dvierok a kus podlahy. Lepili sme sa až do večera,ale džem je dobrý.
Pár dní na to sú na rade uhorky,samozrejme,že ich nesmiem vynechať,aj keď nemajú veľký odbyt,ale keď sa zima opýta .... mám jej čo ukázať. Uhorky zaváram podľa maminho receptu - žiadny nakladač,ale presne vyrátané množstvá pochutín. Asi dva roky dozadu som miesto cukru dala soľ a dlho potom sme sa hrali na ruskú ruletu - aké uhorky ponúkneš návšteve? Odvtedy má každý môj výtvor „lepičku" s dátumom.
Po uhorkách začnú paradajky,papriky a broskyne. Lečo nemáme v obľube,tak sa sústreďujem len na nakladanú papriku s kapustou, trošku pretlaku a trošku viac kečupu. Na džemovanie a kečupovanie si beriem zvyčajne dovolenku, kompótovanie zvládam v pohode po práci.
Broskyne sú najobľúbenejším artiklom u nás doma. A zároveň aj najmenej úrodným. Máme stále málo, a tak kupujeme. Z južných krajov,od maďarov, dve bedničky-každoročne. Pri broskyniach sa podiela aj manžel,lebo ich má rád a nechce počúvať moje frflanie,načo nám je ich toľko.
Potom čakáme len na slivky,z nich sú výborné slivkové gule,čo robí mamina.
A keď sa jeseň opýta, čo ešte, spomeniem si na jablká a detskú kašu- čo sa volá presnídavka, a ja som nikdy nevedela či je to od slova presná dávka,alebo niečo ako dojedenie sa. Občas urobím pár pohárov s banánmi,ale tento rok ich asi vynechám. Zastávam názor,že jablká sú najlepšie v surovom stave - a ešte možno v jablkovo-sľahačkovej torte. ( a ešte vraj aj tekuté,ale to netvrdím ja ...)
A potom,koncom októbra,prídem k polici s kompótmi,pohladím ich rukami,oprášim utierkou a teším sa.
Viem,že všetky by som si mohla kúpiť,ale tieto moje sú naozaj moje ...
