Zatiaľ sa to dá, dala mi pokoj aspoň v noci. Ale cez deň sa jej musím venovať skoro stále. Manžel sa odsťahoval do obývačky,lebo je to vraj na neho príliš. Chlapi! Nič nevydržia! No tak dýcham trochu hlasnejšie, ja viem. A áno, smrkám aspoň trikrát za hodinu. A kýcham, je to tak.
Uvar mi čajík a prosím si chlebík vo vajíčku. S reďkovkou. Ja viem že nemáme reďkovky, v obchode majú. Aj tak musíš ísť na nákup. Nie. Neotravujem. Ale nechceš aby som umrela od hladu,že? Vraj za dva dni ťažko umriem. Má postreh.
Ráno sa spolu zobúdzame a ja ju prosím,aby odišla. Ona mi to sľúbi,ale za pár minút si to rozmyslí. Odišiel teda môj muž. Do práce. Vraj niekto musí zarábať. Na tabletky, citróny a hlavne na papierové vreckovky. Mám veľkú spotrebu.
Kýcham, mám červený nos a „deviem si tobre odkašlať"
Prišla už zas. Dúfam,že len na krátku návštevu. Tak na štyri dni. Najviac. Začína nám spoločný tretí deň. Dnes mi je mimoriadne zle. Chrípka totiž zaútočila aj do našich mládežníckych radov. Už nebudem polihovať sama. Budeme dvaja - a ja budem tá, čo bude variť čaj a podávať antibiotiká.
Milá chrípka, najradšej budem,keď ty už u nás nebudeš! Tak sa snaž!
