Ak si odmyslíme tie príjemnosti, čo s chlapmi zvyčajne ženy stvárajú, to by sa dalo aj inak poriešiť, ja viem ... ale nie o tom to je. Hoci celých skoro 17 rokov tvrdím, že môj muž je ako plyšáčik, (pekný no nepoužiteľný) asi to tak nebude.
Nie je doma 4 a pol dňa a mne sa to prestáva páčiť.
Napríklad som nevedela, že nafta má viac druhov. Myslela som že dojdem, strčím tam hadicu, a budem kukať aby som neprešvihla možnosti mojej peňaženky. Ale nie, ono tam boli dve. Jedna krajšia ako druhá. Najprv som si chcela tipnúť, ale potom som sa naľakala. Jedno extempore s autom už prežil, nebudem mu robiť šoky znova. Zdvihne sa mu tlak a nepustia ho do konca prázdnin.
Včera som kosila. Akože pohodka, akurát mi brneli trochu ruky, ale doobeda sa to stratilo. Po inštrukciách ako naštartovať,som to najprv naštartovala na dvore, aby som sa nestrápnila pred susedmi. Štartovanie mi celkom šlo. Ďalšie inštrukcie sa týkali prevádzky a vypnutia .. vypne sama, keď bude plný koš. Prd! Vypla sa a koš dopoly. Nebol fuell :D - najdlšie trvalo, kým sme sa ujednotili, kde by sa mal nachádzať, ako má vyzerať a koľko ho tam je. Ale prežili sme, aj ja aj kosačka. Akurát tráva zomrela. Ale to je ok.
Naša dedinská pošta má nanič otváracie hodiny. Hoci ich má rovnaké už zopár rôčkov, došlo mi to až teraz. No uznajte, v utorok len do 11:00, pon,štr,pia do 14:00 - v stredu je deň pre normálne zamestnaných ľudí - otvorené do 17:00. Ale musíte si vytrímať ten rad, lebo nielen vy ste zamestnaní. Keď treba niečo súrne poslať - musela by som si zobrať dovolenku. Nemôžem predsa posielať súkromnú poštu cez firemnú poštu.
Dodávka čerstvého mäsa. To mal na starosti on. Mal tam akúsi známosť, samozrejme len mäsovo platonickú. Mali sme vždy krásne čerstvé morčacie, aj bravčové mäsko. Ja som len balíčkovala a mrazila. Máme ešte nejaké zásoby,ale míňajú sa. Asi prejdeme na zelenú stravu - čiže budeme jesť tú trávu čo pokosím. Alebo nebude také čerstvé ako doteraz. Alebo začnem piecť koláče.
Apropó, jedlo. Doma bol veľmi vyberavý. No a v nemocnici, kde aj ten najposlušnejší stravník nadáva - dva dni sa ničoho ani nechytil. Svokra mi tvrdila, že nech ho nechám vyhladovať. Vraj potom sa naje. Nechcela som riskovať. Je to škorpión, on keď sa zatne, tak drží. A čo ak prestane jesť úplne? To ma už nepozve ani na večeru? Tak som sa rozhodla nosiť mu jedlo. Denne. Podľa požiadaviek. Všetko musí byť na jedno požitie, bez ohrevu a čo najmenej neporiadku. Najlepšie z toho vyšli rožky zo šunkou, ale to nemôže jesť stále.
A trochu optimizmu na záver. Mám celú posteľ pre seba, všetky ovládače sú moje a nemusím pozerať futbal!
Ale okamžite sa toho všetkého vzdám, len nech sa vráti. Lebo - poznám už všetkých vrátnikov a už sa ma ani nepýtajú kam idem. A pacoši zo psychiatrie mi kývajú ostodesať keď idem okolo. Lebo - mi ten chlap jednoducho chýba. Aj doma, aj v posteli a hlavne vedľa mňa.
