Mali sme pracovné pozvanie na jednu spoločenskú udalosť. Kolegovia a ja. Každého jednotlivo som upozornila,že rifle,tričko a sako nie sú vhodné. Pochopili. Spýtali sa ma,či si ja teda dám spoločenské šaty. Asi som si ich mala dať. Ale nedala. Nohavicovým kostýmom človek nikdy nič nepokazí,najmä ak je čierny a má šmrnc. Však?
Pred spoločenskou udalosťou sme mali večeru a presúvali sme sa do kultúrneho stánku. Ja, ako správna dáma, som navštívila toaletu,akože sa potrebujem upraviť. Potrebovala som aj to,aj niečo iné. Vzhľadom na veľkosť akcie ktorá na nás čakala, bolo množstvo dámskych toaliet zúfalo malé. Päť kabíniek, z toho jedna nefungovala. Uznajte, málo.
Zvnútra som počula,ako čakateľky opätkami vyklopkávajú sos. Tak som sa snažila ponáhľať sa. Keď tu zrazu - zips. Ani hore,ani dolu. Zaseknutý. Len tak, sám osebe. Mykala som hore, mykala som dolu,a on nič. Otvorila som kabelčôčku,že vyhrabem niečo. Čokoľvek. Lenže do tej mojej spoločenskej sa vojde len - lesk,vreckovka,mobil a doklady - alebo lesk,vreckovka,mobil,peňaženka. Nič použiteľné.
Tak som mykla,myslím si, ser ...kašlem na to, šak on povolí. Povolil. Švík na nohaviciach. Keby som si mohla dovoliť plakať,tak plačem. Ale nedalo sa. Vonku na mňa čakali siedmi muži, ani jeden vlastný. Komu zavolám? A čo poviem? Prosím,ťa poď na záchod a zachráň ma? Haló, pani, je vám niečo? Ozve sa zvonku. Nie, už idem ,moment. Kabelka to nezakryje, sako tiež nie. Vyjdem.
Pani,čo chcela odo mňa 5 Sk,- za použite toalety na mňa pozrie s výrazom, - čo sa tam ondieš, nevidíš ten rad? Ja zasa na ňu hodím psačí pohľad,- prosím,vás, zachránte ma!
Potiahla ma bokom, odborne pozrela na dielo skazy a priniesla tašku. Tmavomodrú, látkovú,takú čo sa dá zložiť akože na veľkosť peňaženky. Vybrala z nej igelitku,z igelitky malú taštičku a z nej ihlu a niť. S tým zipsom nič nenarobíme, ja vás do tých nohavíc zašijem a doma si to len rozstrihnete. A keby ste museli náhodou na vecko - NEEXISTUJE- už žiadny záchod, až doma!! vyhŕknem - len šite prosím vás. V taške bola aj malá žehlička, tampóny, sponky, zicherky,dokonca kulma na vlasy! Tu sa nám už všeličo prihodilo, pani,nebojte sa,nikto to nezbadá.
Na menovke mala napísané Alžbeta. Nemala som čas po predstavení za ňou ísť. Ale sľubujem Vám, Alžbetka,že sa prídem odvďačiť. A zatiaľ len že srdečne ďakujem.
