Sama som na vlastnej koži pocítila násilie vo vzťahu zažila som, ako násilie zvíťazilo. A prečo? Malo mnohých svedkov, no nikto neprejavil ani náznak záujmu či pomoci, všetci sklopili zrak. Ľudia sa tvárili, akoby sa to nestalo, akoby sa ich toto násilie ani netýkalo, veď sa nejednalo o ich dcéru, či priateľku – nechceli mať problémy. Tým však nepriamo podporili a umožnili aby sa dialo niečo zlé inému človeku a vybrali si ľahostajnosť.
Násilie, ktoré som pocítila, prichádzalo práve od človeka, ktorý toľkokrát povedal, že ma ľúbi, že chce byť len so mnou. Jeho činy však svedčili o niečom inom, pretože tie boli plné hnevu, nie lásky. Často prichádzali pocity viny a myšlienky, že je to moja chyba. Vedela som, že sama môžem ovplyvniť len svoj postoj, nie postoje druhých. Snažila som sa teda pochopiť, čo robím zle, prečo si nezaslúžim jeho čistú lásku?
Najprv sa mi to všetko javilo také zložité, priam nereálne. Mala som strach a obavy, pocit neistoty a úzkosti z celej situácie. Chcela som si v myšlienkach nejak upratať a tak som si našla tichú chvíľku. Vtedy som sa pozrela do svojho vnútra s otázkou: „Som šťastná a slobodná? Je to to, čo chcem? Žijem v láske?“ Na tieto otázky som si vtedy odpovedala NIE. Bolo mi jasné, že sa situácia sama nevyrieši a treba čosi urobiť.
V hĺbke duše som úprimne túžila po čistej láske a nie po závislosti na inom človeku. Zahĺbila som sa do seba a skúšala nájsť odpoveď ako východisko z celej situácie. Na um mi prišli mamine slová: „To, ako sa rozhodneš, je len na Tebe, z toho nikoho iného viniť nemôžeš.“ A v tej jedinej chvíli som pochopila - toto predsa robiť nemusím, nikto ma tu nedrží. Môžem sa predsa sama rozhodnúť inak. Táto myšlienka ma natoľko pohltila, že som okamžite prijala rozhodnutie konať. Samozrejme sa chvíľkami vynáral strach a obavy, či to zvládnem a ako budem ďalej žiť. Ale jediné, čo pomohlo, bolo odmietať ich. Mala som jasný cieľ – byť slobodná.
Môj vtedajší partner vycítil, že sa niečo zmenilo, že už viac nechcem byť v jeho područí. „Aj tak ťa nikto už nebude ľúbiť ani chcieť.“ Hovorieval mi. No to, čo on nahlas vyslovil, a čoho som sa pred nedávnom tak bála, mi zrazu vôbec nepôsobilo strach. Vo vnútri som cítila, že skutočnú lásku môžem nájsť len sama v sebe, že láska nie je závislosť a nikto ma nemôže v nijakom vzťahu držať prázdnymi slovami, v ktorých ukrýva svoj vlastný strach. Láskavý vzťah je taký, kde láska kvitne v činoch. Kde slová nie sú potrebné, jediný pohľad povie všetko a duša zahorí nekonečnou láskou k celému svetu.
Vďaka knihe AllatRa, reláciám s účasťou Igora Michajloviča Danilova a veľkej podpore členov medzinárodného spoločenského hnutia AllatRa som pochopila, čo je to skutočná láska. Kde a ako nájsť to, po čom Duša prahne. Je to vo vnútri v duši. Tam nájdeme nekonečný zdroj dobra, krásy a nekonečnej lásky – Boh je tou láskou, ktorá napĺňa našu dušu šťastím a večným plameňom, ktorý dokáže zázraky. Jedine Boh svojou bezhraničnou láskou môže naplniť dušu takým spôsobom, ako žiaden človek. Vo vzťahu medzi mužom a ženou by táto láska mala len kvitnúť a vzájomne rásť. Môžeme si tak byť oporou a konať skutky dobra v službe Bohu a takto veľadiť náš vzťah, prinášať doň lásku, hlbokú lásku na základe pocitového vnímania a prijatia seba a partnera takého, akými skutočne sme.
Je treba si uvedomiť, že je len jedna vec, ktorá nás drží tam, kde sme. Naše rozhodnutie. A ak chceme žiť v láske a úcte, urobíme voľbu Lásky a dobra, pevne stojíme vo svojej voľbe a neochvejne kráčame, svet sa odrazu zmení na krásne miesto pre všetkých.
Pochopila som, že môj vtedajší partner, bol len smutný a túžil po láske, nevediac prijať sám seba a akceptovať to, kým je. Za túto skúsenosť som úprimne vďačná, pretože mi pomohla pochopiť, aké je dôležité vážiť si vlastnú voľbu a že každý je hoden lásky. Je to právo dané všetkým ľuďom bez výnimky. Vďaka mojej skúsenosti s násilím dokážem pochopiť, čo môže cítiť človek nachádzajúci sa v podobnej situácii a o to viac je moja túžba pomôcť silnejšia. Potrebuje lásku a podporu, no najdôležitejšie – k čomu vyzýva aj nový projekt MSH AllatRa – nemlčať. Všetci vieme, že násilie sa nachádza na mnohých miestach - v rodinách, spoločnosti a medzi blízkymi ľuďmi, skrátka všade. A ako to môžeme zmeniť? Rozhodnutím konať. Keď ktokoľvek z nás uvidí čin násilia, nemlčme - podajme pomocnú ruku človeku, ktorý to tak veľmi potrebuje. Opýtajme sa, čo môžeme urobiť. Upovedomme úrady, či políciu, aby prípad preverila, pretože mnohokrát obeť násilia zmieta strach z násilníka a odmietne pomoc aj keď ju v skutočnosti potrebuje.
Pomôžme takto ľuďom obnoviť dôveru v lásku, ktorú stratili, ukážme im, že nám na nich záleží.
Násilie v rodine a spoločnosti sa týka každého z nás. Veď sme všetci jedna veľká rodina a my jednotlivci tvoríme spoločnosť a ak nám záleží na tom, akým smerom sa bude vyvíjať, urobme krok vpred a postupne sa stane zdravšou a láskavejšou. Avšak toto sa podarí len za pomoci nás všetkých. Jediné naše rozhodnutie môže zmeniť mnohé, pretože aj čin jedného človeka dokáže zmeniť chod celej spoločnosti. Vyberme si lásku bez podmienok, lásku hlbokú a skutočnú a žime ňou, skutočne Žime, staňme sa Človekom s veľkým Č a pomôžme tak druhým k spoločnému cieľu láskyplnej spoločnosti. Povedzme spoločne NIE násiliu.
