Mám 7 rokov a som ostrihaná na šerbel,v tom roku a storočí sa tak strihalo,je rok 1988 november,stále si ten rok pletiem s rokom 1989,pretože ten dátum si pamätám, nejak mi zarezonoval viac ako iné roky,stihla som byť týždeň pionierkou.Nie je to doležité,iba som si priblížila obdobie,v ktorom som začala veľa,veľmi veľa piť....:) vody.Pamätám si,že som nestíhala na telesnej ani gymnastiku,ani akordeón ani dramatický krúžok a pamätám si, že ma môj dedko Medko nosil na rukách, čo som postupne nevládala chodiť.Mamička vraví, že som "voňala"ako fľaška ACETÓNU.
Pani....teda..Súdružka učiteľka mi zakazovala chodiť na záchod a piť vodu...lebo už piaty krát,bolo divné čo na tom záchode robí malé dievčatko...
...Bolo iba na záchode a hneď sa aj napiť vody....na záchode a hneď sa napiť vody....na záchode...a napiť.
Po 24 rokoch:) je úžasné,ak sa zistí čokoľvek aj keď...vyliečiť sa neznamená v mojom prípade žiadnu zmenu,som s cukrovkou stotožnená:) ale vždy môže byť lepšie však áno..
stránka "život na jednotku" na fbooku je možnosť ako najsť aspoň čiastočné východisko a informácie-a tie ma potešia, hlavne kvôli Vám:) sa usmievam
