Práve som dovolala, bol to veľmi emotívny rozhovor a skôr presviedčanie toho na druhej strane a sľuby.
Každý znáša inak svoju chorobu a tých chorôb je naozaj dosť, sú ľahké, „kozmetické", ale aj vážne a smrteľné. Treba sa do nich vložiť...ani to neviem opísať - PROSTE BOJOVAŤ.
Cukrovka je zaradená medzi choroby, ktoré volajú tichý zabiják. Naozaj nič vás nebolí, však?
Bolia vás myšlienky, chodíte s nimi 24 hodín denne, aj sa vám o tom sníva...keď si uvedomíte, že cukrovku máte stále, 365 dní a nocí v roku a nemôžete si ju odložiť na poličku.
Vôbec ma nezaujíma, ako to kto znáša, je to jeho zodpovednosť. Keď ste mladí, je to povinnosť, keď máte vlastné a zdravé deti,a ťažké,ak ste malí a počúvate a visíte doktorom na ústachJ.
Výber vašej práce, každá je vhodná, každú dokážete zvládnuť, stačí sa viac sústrediť na činnosť vášho srdca, vášho cukru...pomaličky sa dostávam k tomu, že inzulín je dodávaný z vonku, pankreas je viditeľný, TO NEMÁ KAŽDY.
Ani neviete, že to nosíte ako občiansky preukaz, ako kľúče od auta a v dnešnej dobe aj ako mobilný telefón. To vám nevadí?
Keď niekto bojuje sám so sebou, hľadá poličku čo najvyššie, aby na ňu nedovidel, aby tam odložil tú svoju cukrovku, aby si nemusel merať všade cukor, denno - denne, aby nemusel pociťovať slabosť, aby mal proste bezproblémový život, ktorý mu nebude ukazovať, že okrem seba tu má ešte seba - je to malá metafora, dúfam, že ma nikto nebude dovysvetlovavatJ(doplňovať)
Takže niektorí diabetici majú nepríjemné (zlé) výsledky a nevedno prečo im nejde skompenzovať tú ich „strašidelnú cukrovku", s ktorou sa chcú rozlúčiť, ako sa popri nej rozlúčili aj s budúcimi deťmi, dovolenkami a plánujú „jazdiť" na vozíkoch a slepí hľadať svetlo....
Je to ako v škole, na jednej strane sú študenti, ktorí štúdium nezvládajú, že tomu nerozumejú, že sa im nechce, že nemajú perspektívu, keď doštudujú.
Ale profesori im pomáhajú, „vydierajú ich" , dohovárajú im a prižmúria oči, aby školu dokončili.
A na druhej strane sú študenti, ktorí štúdium zvládajú, lebo tomu rozumejú, lebo sa učia a chcú vedieť, lebo chcú niečo dosiahnuť a presne vedia čím budú v budúcnostiJ
A práve pre tých študentov, ktorí nemajú pekne povedané motiváciu, sa profesori venujú najviac, pretože im ukazujú, čo všetko môžu tým štúdiom dosiahnuť, ale darmo, keď oni nemajú záujem.
A tak to je aj s chorobou - cukrovkou a jej kompenzáciou.
Dostanú PUMPU tí, ktorí majú záujem o svoju chorobu...nie je to komplexne povedané ...ale stretla som sa s tým, že už nemali pumpu tí, ktorí chcú žiť dlho, plánujú zdravú rodinu a majú chuť žiť.
Ako nastaviť systém, aby sa pumpy dostali naozaj tam, kde je to potrebné a tým diabetikom, ktorým to patrí. Ako to rozdeliť?
Nemám pocit, žeby som nechcela, aby sa mali všetci dobre, ale mala som istý rozhovor a tam mi to vysvetľovali.
Skús napísať svoj názor na toto rozdeľovanie, hovorím si, že načo, prečo rozdeľovať?
No preto, že poisťovne, či pumpy chceme mať alebo nie, rozdeľujú, rozdeľujú, rátajú a rátajú. Aby napríklad ak diabetička otehotnie a mala skvelé výsledky, dostala a mala nárok na senzor, aby sa dôležité veci dostali tým, ktorým na tom naozaj záleží.
Pumpa vám naozaj zmení diabetický život, neviete, že ju máte. Ak máte nepravidelný režim a prácu, nevadí, žiaden stres, ak chcete chodiť cvičiť alebo sa milovať...
Že sa ľudia pozerajú? Musia sa pozerať, lebo oni také nemajú, nevedia čo to je a povedzme si pravdu, ak nebudú žiť zdravý život ani to nikdy nebudú mať...:)
Tak sa správajte k sebe úctivo a zodpovedne, aby ste o „veci" spojené s cukrovkou neprišli. Myslím tým aj o ľudí, aj o lásky ,aj o deti, aj o nohy a oči....aby ste právom prišli k tomu, čo vám patrí - ku glukometru, pumpe, inzulínu a ku krásnemu životu, ktorý chceme žiť úplne každý.
Aj jaJ
