Keď som dostala diabetes (1988), chodievali sme s mamičkou k všeobecnému lekárovi. Mamička videla, že som nevyzerala veľmi dobre, schudla som,nevládala som už sama chodiť a ako druháčka na základnej škole som vážila iba 14 kilogramov... Stále som pila vodu a chodila často na záchod a bolo zo mňa cítiť,teda v dychu, acetón. Moja mamička si starostlivo všetko naštudovala a prišla za lekárkou s tým, že mám určite diabetes alebo niečo s pečeňou. Všeobecná lekárka si vypočula všetky tieto argumenty a napokon mamičku vyhodila s tým, že ona ako lekárka vie, čo má robiť. Mamička si však našla inú cestu a išla sa spýtať za odborníkmi. Moja diagnóza sa napokon potvrdila. Ochorela som na Diabetes melitus I.typu.
Nechcem znevažovať všeobecných lekárov, ale informácie, ktoré majú špecialisti diabetológovia a ktoré majú všeobecní lekári, sú rozdielne. Všeobecní lekári majú všeobecné znalosti a podľa mňa by mali najmä pomáhať v tom, aby sa pacienti čo najskôr dostali k špecialistom.
Cukrovku mám 27 rokov a zažila som toho naozaj veľa. Ak teda všeobecní lekári budú radiť diabetikom, tak ja sa potom tiež hlásim,pretože mám 27 ročnú prax a určite sa nájde viac diabetikov,ktorí by sa,čo sa týka praxe určite prihlásili,že môžu diabetológov robit aj oni....samozrejme,mňa berte s nadhľadom.
Ale viac sa mi páči MOJA myšlienka, že by všeobecní lekári okrem počúvania srdca ako základné vyšetrenie každému pacientovi urobili glykémiu z krvi. Myslím si, že by to nebolo až také ťažké ani drahé. Všeobecný lekár by hneď vedel, či pacient je v poriadku alebo ho treba odoslať ďalej, napríklad za diabetológom. To sa však teraz v ambulanciách všeobecných lekárov nedeje a asi sa to tak skoro nezmení..a mohlo by,nie?!
„Na chorobu potrebujeme lekára, na chorú dušu dobrého priateľa. Nech sú vaši lekári vašimi priateľmi a poradcami.“ Toto mi povedal jeden môj priateľ a lekár-diabetológ. Bolo obdobie, keď som ho odmietala, pretože ma stále kritizoval a hovoril mi, že čo robím zle,že nič nedokážem,aby ma vyburcoval k lepším výsledkom,ale... Mne sa to samozrejme veľmi nepáčilo. Odišla som od neho s tým, že takéto informácie má ktokoľvek. Veď je to jednoduché! Mám diabetes, nemôžem sladké, musím držať diétu a pichať si inzulín. A to je všetko!
Dostala som sa k jednej lekárke, diabetologičke a dietologičke. Chodila som tam rok a dennodenne som riešila problém s nízkym a následne vysokým cukrom. Neskutočne som sa bála. Mala som predstavenie a nefungovala mi pamäť. Bola som spomalená a hlava mi išla prasknúť. Pýtala som sa lekárky ako z toho hypo-hyper kolotoča vystúpiť. „viete čo, slečna Haasová,skúste piť viac vody a uvidíme... Vtedy som to pochopila a s pokorou som sa vrátila späť k svojmu lekárovi a priateľovi.
Ak si niekto myslí, že všeobecní lekári môžu vždy dobre poradiť diabetikom prvého alebo druhého typu, je to dosť nebezpečné. Diabetes je ťažká choroba a aj keď sa často usmievam, občas sa mi podarí aj plakať. Ak chceme byť fit a ak chceme ochrániť aj naše deti, a aj budúcnosť, diabetológovia sú veľmi dôležití.
Aj naše sestričky, ktoré nám pacientom vždy ochotne radia a pomáhajú.,vždy dokážu poradiť ,keď práve lekár nemôže a, ja ďakujem všetkým sestrám - Evičke, Jarke, Kvetke aj všetkým lekárom za to, že sú a budem rada, ak ich bude čo najviac. Musia veľa študovať a veľa sa učiť a to všetko len kvôli nám, diabetikom. A určite nie som sama,čo im je za to vďačná!
