Nevedomá extrémistka

Nebol výber ani z inzulínov ako teraz. Bol len prasací inzulín, ale všetci boli šťastní, že môžu žiť a fungovať.
Bola som v letnom tábore pre deti s diabetom.Tam sme sa priúčali, ako rátať chlebové jednotky v jedle a koľko si na to jedlo dať inzulínových jednotiek.
Bola to proste matematika - koľko si dávať jedla na deň a kedy a koľko cvičiť a mať pohyb. Prostredie bolo príjemné, lebo to nebola nemocnica, neútulná, chladná a biela s vŕzgajúcimi posteľami. Taký tábor v prírode, kde sme chodili von a popri sledovaniu a kontrole diabetu, sme sa hrali a smiali.
Jeden deň sme mali ísť na výlet do najbližšieho mestečka. Mala som len 20 korún vreckové a plánovala som kúpiť niečo rodine.
Keďže to bolo po "revolúcii", v obchodoch už bolo všeličo, aj zaujímavé ovocie.Nevydržala som a kúpila som si jedno kiwi, len jedno!!!!
Nikdy som také ovocie nejedla a hlavne sme to mali v tábore zakázané, aby mali prehľad o nás, čo zjeme a mohli nás presne nastaviť na inzulín ako v nemocnici.
Keď som ho kúpila, tak som to rýchlo zjedla aj so šupkou, aby ma nik nevidel. No potom som sa veľmi zľakla, že mi z toho kiwi vyskočia glyčky a že ma doktor prizabije.
Tak som pre istotu urobila nie 50 drepov, nie 100, ale keďže kiwi chutilo hrozne sladko a som extrémistka - bola som malá a vedela som o diabete veľmi málo, nebol žiadny internet, žiadne poriadne info:)))))) len prísnosť diéty a benedikt, žiadny glukometer:)))) - tak som urobila 400!!!!! drepov!!!!!
Bola som spokojná, že nikto sa to nedozvie.

To čo nasledovalo, ani neviem, ale pravdou bolo bezvedomie!
Prebrala som sa v penzióne, kde bola improvizovaná ambulancia, kde na mňa s úsmevom pozeral DR.Br a vystrašené sestričky.

Takto som ja bola v strachu z jedál:))) a keď som im povedala už prebratá, čo som urobila, vtedy mi doktor povedal; " Na kiwi si mohla spraviť tak 10-15 drepov alebo len 2- krát vybehnúť po schodoch na druhé poschodie..Ak si dáš niečo mimo - navyše, musíš vedieť pracovať s inzulínom a ak to vieš s inzulínom, možeš jesť, cvičiť a dokážeš všetko a žiť si s cukrovkou v pohode. Môžeš jesť aj mimo daných dávok, ale hlavne, keď sa tieto veci naučíš,vždy ži svoj život a nech nie je len o cukrovke"


Dnes je to iné v pestrosti jedál, aj v možnostiach inzulínov, ale vždy treba o tom niečo vedieť.

Tak som si spomenula hahaha na tento zážitok z detstva:)))))