Pri boxe som mala kŕče v nohách.

Chodim aj do posilovne, k tomu aj javiskovy pohyb v škole
- je to také učenie manipulácie tela na javisku.
Je zábavné padať zo stoja na zem bez pokrčenia nôh alebo rúk, alebo stojka na hlave. Má to svoj adrenalín.:)
Alebo facka, ktorú nik nedostane, ale vyzerá, že sadla.
No a ešte aj pantomíma. Je toho naozaj veľa. Vlastne som stále v pohybe.
Myslím si, že asi to je dôvod, prečo sa v noci budievam a mávam svalovú horúčku.

Keď som sa zobúdzala niekoľko týždňov na bolestivé kŕče. ktoré nechceli prejsť, pýtala som sa na hodine javiskového pohybu,
čo s tým,aby by som sa tomu mohla vyhnúť.
Mala som 15 rokov, učili sme sa o uvoľňovacích cvikoch, aj v posilovni som viac cvičila strečing, no nepomáhalo to.
Odignorovala som doma informáciu, že to môže byť z diabetesu.
Išla som na kontrolu a nedalo mi, aby som nespomenula mimochodom, že ako veľa pohybu mám,čo všetko cvičím a
že mávam v poslednej dobe bolesti nôh.
Dr.Br mi pripomenul, že cvičím ako majsterka a pritom nemám dostatočnú kompenzáciu cukrovky na takú záťaž.
Nakoniec mi povedal pár odstrašujúcich prikladov ľudí s diabetesom. Tak to robi určite dodnes. Mala som také obdobie,
keď som odmietala čítať informácie o diabete a snažila som si dokázať, že to prekonám a dokážem ešte viac.

Po lepších výsledkoch mi nohy v noci nerobili budík s niekoľkými hodinami "srandy" v kŕči, ale ešte som stihla chodiť aj na box.
No na rukách som kŕče dodnes nemala.
A nohy keď zazvonia, som v strehu ako pri budíku.