Väčšinou choroby prekážajú tým, ktorí ich nemajú a nemajú poňatia, čo so sebou prináša napríklad taká cukrovka. Situácie, ktoré musí človek zvládnuť a prekonať, sa ukážu, aby zistil, aký je a ako sa zachová. Ako danú situáciu neskôr sám spracuje, ako to prezentuje iným a hlavne prečo sa mu tie situácie dejú, či už je zdravý, alebo chorý.
Lebo „chodiť“ v rovnakom tempe nedokáže každý, ale ak má v sebe človek nadhľad a neberie všetko osobne, je to výborný kus života, ktorý sa mu nestratí pre márnosti. Myslím, že hodnoty života každému prídu až potom, a to je kedykoľvek. :)
Ja som tiež musela na pol roka prerušiť všetky aktivity, keď som bola malá, sedemročná. Plávanie, ktoré... ktovie, dnes by som možno súťažila J, a akordeón, gymnastiku, dramatický krúžok. Nemohla som nič robiť, ale mamička mi vždy vravela, že keď budem veci okolo cukrovky poznať a budem poznať hlavne samú seba, k všetkému sa vrátim. Bol to rok 1988 a chápem to :), lebo takto si pokecať na sociálnych sieťach, nájsť si informácie v počítači alebo v časopise nebolo možné.
Dnes som herečkou, hrajúcou na akordeóne, pláva moja dcéra, gymnastické veci učím deti v mojom Divadle Haaf a čo sa týka vzťahov, tu pri mne sú len tí najlepší a ja pri nich. :) Uhol pohľadu na život robí naozaj veľa, to je pravda.
Nenosím ružové okuliare a stále sa mám prečo usmievať. :)
Pozdravujem Vás, želám Vám krásne Vianoce v kruhu ľudí, ktorých ľúbite a je vám s nimi dobre.
