Spustila sa samozrejme aj vlna odporu, ktorá hovorí o tom, že povinnosť pre všetky deti je kvôli rómskym deťom, a tak by malo opatrenie platiť len pre rómske deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.
A tak som si začala predstavovať, aké by to bolo. A potom som si povedala, že si to predstavovať nemusím, lebo nám už dnes funguje opatrenie vo vzdelávaní, ktoré je cielené na študentov a študentky z marginalizovaných rómskych komunít. Sú to elokované pracoviská stredných odborných škôl, ktoré sú zriadené v blízkosti marginalizovaných rómskych komunít. Zámer pri zavádzaní tohto opatrenia bol pomôcť deťom z vylúčených lokalít získať stredoškolské vzdelanie, ktoré bolo nedostupné podľa predkladateľov kvôli vzdialenosti stredných škôl. Tie boli a sú väčšinou do 30 km od bydliska, ale bolo lepšie urobiť rómskej mládeži školy priamo pri lokalitách, kde bývajú, aby nemuseli cestovať. Faktom je, že častejší dôvod, prečo deti nechodili študovať na stredné školy, bol skôr v nízkej motivácii učiť sa ako v geografickej dostupnosti. Namiesto toho, aby štát tvoril prostredie, v ktorom chcú aj deti z vylúčených lokalít chodiť do školy a získať čo najlepšie vzdelanie, tak skôr vytvoril drahé vzdelávanie, z ktorého vychádzajú absolventi a absolventky bez reálnej šance uplatniť sa na trhu práce so získaným vzdelaním. Okrem toho, na tieto elokované školy chodia častokrát aj také deti, ktoré by mohli chodiť napríklad na gymnáziá.
Avšak, oveľa nebezpečnejšia pre našu spoločnosť je skutočnosť, že už niekoľko rokov sa rómska mládež z vylúčených lokalít vzdeláva oddelene od svojich nerómskych vrstovníkov. A vďaka tomu stráca spoločenské spojenie s okolitým svetom. Čas strávený v škole by sa mal stať obdobím, kedy sa rozvinie vzájomné pôsobenie medzi deťmi z rôzneho prostredia. Vďaka spoznávaniu sa znižuje istým spôsobom aj nebezpečenstvo vytvárania rôznych bariér, či vzniku predsudkov a stereotypov. Vytvára sa totiž strach z neznámeho na jednej aj na druhej strane, a ak sa niečoho bojíme, tak nedôverujeme ničomu a odmietame akýkoľvek kontakt, uzatvárame sa v prostredí, ktoré je pre nás bezpečné. Lenže týmto uzatváraním škodíme nielen sebe, ale aj celej spoločnosti. Vzniká tu totiž veľmi dobré prostredie pre extrémistov a populistov bez štipky rozumnej vízie.
Faktom je, že väčšina detí, ktoré chodia na elokované školy, nedokončia deviaty ročník na základnej škole. Kombinácia nultého ročníka s prepadnutím je dôsledkom toho, že žiak/žiačka ukončuje povinné základné vzdelanie v dvojročných učebných odboroch, ktoré sú tak rozšírené na elokovaných školách. Novela školského zákona ruší aj nulté ročníky.
A tak sa vrátim na začiatok k povinnému predprimárnemu vzdelávaniu. V ideálnom svete by všetky deti bez rozdielu mohli chodiť do škôlok už od troch rokov, rodičia by nemali obavy z toho, čo sa s nimi v škôlke deje, či sa k nim učiteľky správajú pekne, či im niekto nenadáva, lebo sú iné, prosto by verili v náš vzdelávací systém. Škôlky by v tom mojom ideálnom svete boli by dostupné pre všetkých. A teda, keby sa rodič rozhodol, že dieťa v štyroch rokoch pôjde do škôlky, nemusel by prekonávať bariéry napríklad so skrytými poplatkami. Lenže v ideálnom svete nežijeme a tak aspoň zavedenie jedného povinného roka predprimárneho vzdelávania môže byť veľkým krokom k zmene. Nie je to liek na všetko, ale začať by sa malo čím skôr. Lebo výsledkom oddeleného vzdelávania je koniec koncov aj existujúci stav, kedy majoritní rodičia nechcú, aby ich deti chodili do škôlky s rómskymi, z niektorých základných škôl sa stávajú čisto rómske a samotní Rómovia sa stránia majority, lebo sa bezpečnejšie cítia vo svojej komunite. Pamätám si na časy, keď som chodila do materskej školy. Chodila s nami aj Vlaďka, ktorá bola zdravotne znevýhodnená a my sme sa hrali všetci spolu a mala som ju veľmi rada. Moje priateľstvá, ktoré začali s nerómskymi deťmi v materskej škole, trvajú dodnes a ja som za to nesmierne vďačná, lebo si neviem predstaviť žiť izolovane od ostatných len preto, že som Rómka.
Naozaj chceme budovať spoločnosť, v ktorej budeme tvoriť oddelené vzdelávanie pre rómske, chudobné, zdravotne znevýhodnené či nábožensky odlišné deti? Budeme oddeľovať všetkých tých, ktorí sú nejakým spôsobom iní? Spoznávať odlišné je predsa obohatením pre každého. Len vďaka spoznávaniu je možné sa navzájom pochopiť a budovať otvorenú a tolerujúcu spoločnosť. Takú spoločnosť, v ktorej každý človek musí mať pocit, že je chcený a potrebný.
